BRUSEL 6. novembra (SITA) - Zahraničný výbor Európskeho parlamentu (EP) sa v utorok v Bruseli vyslovil za to, aby najneskorším dátumom rozšírenia Európskej únie (EÚ) o desať nových krajín bol 1. marec 2004 a v tomto zmysle vyzval Európsku radu, aby na svo
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
jom zasadnutí v Kodani stanovila termín rozšírenia na začiatok roka 2004. Vo všeobecnej časti rezolúcie, prijatej v pomere 56 ku 2 hlasom vyzývajú poslanci kandidátske krajiny, aby zintenzívnili boj proti korupcii a vyvinuli úsilie pri posilňovaní administratívnych kapacít potrebných na uplatňovanie európskej legislatívy a využívanie štrukturálnych fondov. Rezolúcia, ktorú EP na plenárnom zasadnutí prijme 21. novembra v Štrasburgu za účasti 214 poslancov z kandidátskych krajín, vyjadruje presvedčenie, že Slovensko, Slovinsko, Litva, Lotyšsko, Bulharsko, Rumunsko a Bulharsko dostanú na pražskom summite Severoatlantickej aliancie pozvanie na vstup do NATO. Súhlas EP bude na jar potrebný na to, aby sa Slovensko a ďalších deväť kandidátskych krajín mohli stať členmi EÚ v roku 2004. Rezolúciu v tomto smere prijme EP v máji alebo v júni 2003. Poslanci schválili výzvu slovenskej vlády, aby posilnila boj proti korupcii, a to na všetkých úrovniach, najmä však v súdnictve a v ďalších orgánoch zodpovedných za dodržiavanie zákonov. Väčšina pozmeňovacích návrhov, ktoré predložila belgická poslankyňa Nelly Maasová, žiadajúca napríklad uznanie istého stupňa kultúrnej autonómie pre národnostné menšiny na Slovensku, neprešla. Poslanci sa však pozvali vládu, aby prijala opatrenia zamerané na zvýšenie informovanosti príslušníkov národnostných menšín o možnostiach využívania ich práv, vyplývajúcich napríklad zo zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Prijatím ďalšieho pozmeňovacieho návrhu vyjadril parlament očakávanie, že Slovensko dodrží svoje záväzky ohľadom uzavretia dvoch blokov atómovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Čo sa týka pretrvávajúcich problémov Rómov, parlament konštatuje, že medzi formulovanou politikou a jej realizáciou v teréne je naďalej priepasť, a preto od Slovenska žiada politický záväzok, ktorý vyjasní, ako sa problémy Rómov vyriešia pred koncom tohto desaťročia. Slovensko musí zintenzívniť prípravu na spravovanie štrukturálnych fondov a poslanci mu odporúčajú prijatie antidiskriminačnej legislatívy, ktorá by vraj pomohla aj pri riešení rómskej otázky. Slovensko musí pri uplatňovaní európskej legislatívy vyvinúť väčšie úsilie aj v oblasti poľnohospodárstva a životného prostredia. Zahraničný výbor EP prijatím ďalšieho pozmeňovacieho návrhu vyzval slovenskú vládu a komisiu, aby dohliadli nad tým, že infraštruktúra budovaná za pomoci EÚ bola kompatibilná s normami životného prostredia v EÚ. V tejto súvislosti vyjadril znepokojenie nad situáciou okolo kanálu Dunaj-Odra-Labe. Do časti venovanej Slovensku sa nedostala zmienka o tzv. Benešových dekrétoch, hoci N. Maasová presadzovala požiadavku na vypracovanie nezávislej právnej analýzy o tom, či súčasné slovenské právo obsahuje diskriminačné ustanovenia protirečiace európskej legislatíve. Naopak v "českej časti" rezolúcie sa dostala zmienka, že Benešove dekréty nepredstavujú neprekonateľnú prekážku na vstup ČR do EÚ. Poslanci však uvádzajú, že isté politické gesto z českej strany by bolo žiaduce. Podľa súkromného názoru viacerých poslancov by stačilo, keby česká vláda potvrdila platnosť bilaterálnej nemecko-českej deklarácie z roku 1997.