VLÁDA: Druhé kolo liberalizácie agroobchodu s EÚ zníži príjmy ŠR
BRATISLAVA 6. novembra (SITA) - Slovenská republika vstúpi od 1. januára budúceho roka do druhého kola liberalizácie obchodu s poľnohospodárskymi komoditami s krajinami Európskej únie (EÚ). Odhadovaný dopad na štátny rozpočet bude znamenať zníženie príjmo
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
v o 269 mil. Sk. Vláda v stredu rokovanie o návrhu na rozšírenie liberalizácie prerušila. Podstatou rozšírenia liberalizácie je však podľa predkladateľov návrhu, ktorými sú šéfovia rezortov pôdohospodárstva, hospodárstva a zahraničných vecí, ekonomicko-politický význam, pretože deklaruje pripravenosť SR na integráciu do EÚ aj v oblasti agrárneho obchodu. "Na druhej strane z hľadiska našich upravených vývozných koncesií do EÚ je možné predpokladať výrazný nárast vývozu našich výrobkov do krajín únie, čo by malo mať nepriamy pozitívny vplyv na štátny rozpočet a zabezpečiť tiež zníženie salda obchodnej bilancie medzi SR a EÚ," uvádza sa v Druhé kolo expertných rokovaní s Komisiou EÚ o ďalšom rozšírení liberalizácie obchodu v agrosektore, ktoré skončilo 30. apríla tohto roku, sa zameriavalo najmä na citlivé komodity ako obilniny a mliečne výrobky. Komodity zahrnuté do druhého kola liberalizácie obchodu sú rozdelené do troch skupín, pričom v prvej sú produkty, pri ktorých bol v dôsledku vysokej colnej ochrany na oboch stranách bežný obchod nízky až nulový. V druhej skupine sú komodity, pre ktoré navrhla Komisia EÚ recipročne zrušiť clá s výnimkou zachovania špecifických ciel v EÚ v oblasti ovocia a zeleniny. V poslednej skupine sa nachádzajú poľnohospodárske výrobky, ktoré boli navrhované na liberalizáciu v rámci prvého kola rokovaní v roku 2000, no neodsúhlasila ich jedna alebo druhá strana, a tiež komodity, u ktorých jedna zo strán mala záujem o úpravu existujúcich preferencií. Slovenská republika evidovala v zahraničnom obchode s agrokomoditami k 23. októbru tohto roku pasívne saldo 11,298 mld. Sk. Medziročne tak deficit zahraničného agroobchodu klesol o 2,791 mld. Sk. Najväčšia medziročná zmena nastala pri obchode s pšenicou, kde po pasívnom salde 1,073 mil. Sk v roku 2001 dosiahla tohtoročná bilancia kladnú hodnotu 235,3 mil. Sk. Negatívny vývoj, naopak, poľnohospodári zaznamenali pri obchode s bravčovým mäsom, kde sa deficit medziročne prehĺbil o 251,5 mil. Sk, ale najmä pri zmrzline, kde sa bilancia zhoršila o 337,6 mil. Sk.