Prvou krajinou, v ktorej ženy získali volebné právo, bol Nový Zéland, už v roku 1893. Ako druhé mohli ženy ísť k volebným urnám v Austrálii (1902). Nasledovali severské európske krajiny - Fínsko (1906) a Nórsko (1913). Britky a Američanky sa ho dočkali pred koncom prvej svetovej vojny. Do vypuknutia druhej svetovej vojny nasledovalo príklad Zélandu 32 štátov, vrátane Československa v roku 1919. Slovenky a Češky teda môžu voliť 83 rokov. Volebné právo dostávali ženy hromadne po druhej svetovej vojne, niektoré chudobnejšie krajiny - napríklad Mjarmansko (1922), Ekvádor (1929), Thajsko, Brazília, Uruguaj (1932) - predstihli aj vyspelé Francúzsko či Taliansko, kde mohli ženy voliť až po vojne. Vo Švajčiarsku dokonca až v roku 1971, v jednom z kantonov, v Appenzell-Innerrhodene volia ženy len 12 rokov. V islamskom svete drží prvenstvo Turecko, kde ženy môžu voliť od roku 1934.