Vyzeralo to fantasticky racionálne. Obaja máme zamestnanie, tak prečo by sme si nemohli podeliť domáce práce? Partner súhlasil. Väčšina mužov súhlasí okamžite, keď od vás chcú mať pokoj. A potom sa stala zaujímavá vec. Môžem to vysvetliť len tak, že my ženy máme mozog vygumovaný tým, že sa príliš dlhé roky dívame na ženy v televízii, ako sú v extáze nad dlážkou vyblýskanou „dočista do čista“. Na mužov to neúčinkuje. Čím dlhšie sa manžel zaoberal každodennými prácami, tým zanovitejšie ich odmietal.

Rozhovor, ktorý popíšem, poznáme v našej domácnosti už niekoľko rokov. Tu je zopár z jeho vrcholov: „Nemám nič proti tomu, aby som pomáhal v domácnosti, ale nie som na to príliš zručný. Človek by mal robiť to, čo vie.“ Čo znamená: Žiaľ, nevynikám v umývaní riadu a varení. Viem však vymeniť žiarovku a premiestniť nábytok (ako často doma premiestňujete nábytok?).

Ďalšou možnou odpoveďou je: „Nemám nič proti tomu, ale budeš mi musieť ukázať, ako na to.“ Čo znamená: Budem ti klásť množstvo otázok a ty mi budeš musieť všetko znovu ukázať, lebo ja si to neviem zapamätať. Bolo by pre teba jednoduchšie, keby si to urobila sama.

Alebo inak: „Voľakedy sme boli takí šťastní.“ Čo znamená: Život bez domácich prác je blažený (v tomto bode sa nemám prečo hádať, súhlasím). Alebo: „Nemám nič proti tomu, aby som vykonával časť domácich prác, ale nenúť ma, aby som ich robil podľa tvojho rozvrhu.“ Čo znamená: Pasívny odpor. Urobím to, keď sa mi zachce, ak sa mi niekedy bude chcieť. Ak na mňa pripadne umývanie riadu, je jednoduchšie, keď ho budem umývať raz za týždeň. Ak mám umývať dlážku, tak raz za rok. A ak sa ti to nepáči, rob to častejšie, ale sama.

„Domáce práce sú príliš triviálnou záležitosťou, netreba o nich ani hovoriť.“ Čo znamená: Ešte oveľa triviálnejšie je vykonávať ich. Mojou úlohou je zaoberať sa významnejšími vecami.

Všeobecná demokracia sa začína doma. Ak sa chystáte uskutočňovať svoju politiku, musíte mať na pamäti, že muž to pocíti viac ako vy. On stráca časť pohodlia, vy získavate. Pre človeka, ktorý o sebe zmýšľa ako o niekom, kto je proti všetkým druhom vykorisťovania, je traumatizujúce, že v bežnom živote vykorisťovanie realizuje a profituje z neho. Existuje tabu, podľa ktorého sa ženy nesmú namáhať v prítomnosti mužov: Môžeme vliecť trojkilový nákup, ale nie je nám dovolené otvoriť si dvere, ak je nablízku „gavalier“. Opakom tejto mince je, že o mužoch sa predpokladá, že nie sú schopní postarať sa o seba bez ženy. Obe strany mince sú len výhovorkou, aby muži zdôvodnili, že domáce práce môžu robiť len ženy.

Keď som písala tento článok, prišiel do izby môj manžel. Spýtal sa, čo robím. Odpovedala som, že píšem o domácich prácach. „Ako môžeš písať o takých triviálnostiach!“

PATRICIA MAINARDOVÁ, spisovateľka, učí na City University v New Yorku