Jeho štvrtý ročník sa začne vo štvrtok v Bratislave. Hovoríme s riaditeľom festivalu, režisérom VLADIMÍROM ŠTRICOM.

Čo to znamená, keď sa povie Tourfilm?

„Mohol by som povedať, že festival, ktorý je presne o tom, o čom je dovolenka. Ale Tourfilm už dávno nie je iba o marketingu voľného času. Myslím si, že sem patria aj filmy, ktoré nehovoria rovno o turizme, ale sú niečím mimoriadne, ako vlaňajšia rakúska snímka Megacities.“

Čím bola mimoriadna?

„To bol film o nekončiacich mestách, ktoré sa rozliezajú ďaleko za horizont – súvislom mestskom útvare, aký bude pravdepodobne raz obopínať planétu. Ten film naznačil nový fenomén a mal úspech.“

Vo svete sa o dokumentárnej tvorbe veľa diskutuje. Na Slovensku nie. Prečo?

„Lebo na Slovensku jej málo vzniká. Je to vec inštitúcií a tvorcov – keby mali chuť a keby na to získali peniaze, ani na Slovensku nemôže byť problém nakrútiť dokument, o ktorom by sa hovorilo.“

Je to vec peňazí?

„Ako sa to vezme. Na niektoré dokumenty nemusí byť veľa peňazí, na iné je treba toľko financií ako na hraný film. Niekedy však stačí dobrý nápad. Existujú filmy, ktoré sú predajné do zahraničných sietí, aj keď slovenský dokument sa na medzinárodnom trhu presadzuje ťažko. Ale pokiaľ je téma silná, darí sa to. Tých pár dokumentov, ktoré na Slovensku vznikli, sa aj presadilo. Stačí spomenúť Paľa Barabáša.“

Sú dokumenty v nevýhode voči hraným filmom?

„Určite. Existuje čosi ako komerčná nechuť k dokumentárnym filmom.“

Prečo je to tak?

„Pretože by sme všetci skôr chceli žiť vo fiktívnom svete, ktorý nás fascinuje. A to cez televíziu a kiná. Filmy, ktoré sú dokumentárne a snímajú realitu, nás znepokojujú .“

Myslíte si, že ľudia sa dokumentov boja?

„Možno nad nimi nechcú uvažovať. Bratislavské publikum je však na Slovensku výnimkou.“

Výnimkou? Čím?

„Je ochotné prísť na dokument do filmového klubu. Toto bežne na Slovensku nevidíme. Je to otázka všeobecnej klímy aj ekonomiky. Všetko závisí od stavu spoločnosti a náš festival by rád prispel k zlepšeniu situácie tým, že takéto filmy uvádza.“

Neboli by ste ešte radšej, keby dobré dokumenty boli skôr v televízii a vo filmových kluboch?

„Bol. Filmy, o ktorých hovorím, sa odohrávajú na okrajoch miest, v prírode, opisujú svet, z ktorého má ten ostatný svet strach. Svet, ktorý inak poznáme iba prostredníctvom správ. Keď sledujeme dokumenty na televíznom kanáli Max 1, vidíme ho trochu inak.“

Ako je to so záujmom o dokumentárny žáner v zahraničí?

„Amsterdamský filmový festival dokumentárneho filmu má plné kinosály. Je stále vypredaný. U nás keď poviete americký film, každý si predstaví všetky tie dobré americké filmy, ktoré videl, ak poviete juhoamerický film, všetci si predstavia telenovelu. Ťažko niekoho presvedčíme, že dokument z Brazílie či Argentíny je skvelý. Divák čaká Esmeraldu.“

Kam sa uberá dokumentárny film vo svete?

„Tú cestu už naznačili režiséri ako Reggio, Lobmayer alebo Fricke, ktorý nakrútil film Baraka. Napokon filmy spomínaných režisérov sú aj na festivale. Pre nich sú výzvami najťažšie problémy súčasnej sociológie, smerovanie civilizácie. A možno zistenie, že každá kultúra sa môže učiť od inej a že najmä Európania a Američania musia odhodiť učiteľskú rolu.“

Myslíte si, že súčasný dokument naznačuje, že svet smeruje do záhuby?

„Do problémov určite. Zdá sa, že ľudstvo si momentálne nevie celkom poradiť napríklad v takých dôležitých otázkach ako civilizačný vývoj alebo globálne otepľovanie.“

Neznie to ako klišé?

„Z výšky tridsaťtisíc kilometrov už človek vidí len veľké aglomerácie ako L. A. alebo Čínsky múr. Keď vystúpite vyššie, nevidieť nič. Evokuje to krutú otázku, či by táto planéta nebola krajšia bez ľudí. Ľudstvo nie je dosť zrelé na to, akú moc má v rukách.“

O čom hovoria vaše autorské dokumenty?

„O histórii strednej Európy a tiež možno trochu o tom, že umelecké diela prežijú svojich mecenášov.“

Myslíte si, že filmový dokument má mať od svojej témy odstup, alebo sa vám viac páči, keď je v nej celkom ponorený?

„Pri realizácii filmu musí byť tvorca do témy úplne ponorený, ale súčasne musí tlmočiť divákovi svoj názor. A na to treba odstup.“

Má väčšmi zaznamenávať alebo interpertovať?

„Prostredníctvom zaznamenaného má interpretovať svoj názor na svet.“