„Lekári sú k pacientom často veľmi benevolentní,“ tvrdí riaditeľ pobočky Sociálnej poisťovne v Žiline Andrej Sočuvka. U niektorých lekárov je percento práceneschopnosti až trikrát vyššie, ako je priemer okresu. „Vedie ich k tomu zrejme spôsob ohodnotenia zo strany zdravotných poisťovní, tzv. kapitácia, lekári sa takýmto prístupom pokúšajú udržať si svojich pacientov,“ hovorí Sočuvka.
Priznáva to aj Jozef Hajdák, šéf regionálnej Asociácie súkromných lekárov. „V minulosti som robil posudkového lekára, takže niečo o tom viem,“ hovorí. Takýto postup podľa neho volia najmä tí lekári, ktorí majú málo pacientov a pôsobia v regiónoch, kde je problém získať nových.
Hajdák poukazuje aj na praktiky nezamestnaných a samotných pracovníkov úradov práce, ktorí „tlačia nezamestnaných k práceneschopnosti“. Pre nezamestnaných je to výhodné v tom, že nemocenská dávka je vyššia ako podpora v nezamestnanosti. Ušetrí aj úrad práce, nemocenské dávky platí bývalý zamestnávateľ alebo Sociálna poisťovňa.
Štátu takto unikajú obrovské peniaze, ale riešenie problému nie je legislatívne podchytené. Sociálna poisťovňa síce môže zo zákona krátiť nemocenské dávky tomu, kto porušil Liečebný poriadok, ale dokazovanie takýchto prípadov je neúspešné, postihy ojedinelé. Mesačne v Žiline vyplatia na nemocenských dávkach 10 až 15 miliónov korún, ročné krátenie nemocenských dávok je pritom len 20- až 30-tisíc. Za prvý polrok táto položka dosiahla v žilinskej pobočke dokonca len šesťtisíc korún!
