Základná škola, druhý stupeň. Je prestávka, učiteľka kráča po chodbe do kabinetu. Zrazu začuje z hlúčika pubertálnych dievčat smiech a vetu: Pozri, akurát ide tá stará krava.

Má sa tváriť, že nič nepočuje, alebo sa pristaviť a nejako reagovať? Nie je si totiž ani celkom istá, či sa tá nadávka týkala jej.

PaedDr. JANA LEDNICKÁ, Centrum výchovnej a psychologickej prevencie pri PPP, Bratislava III: „Je to pomerne častá situácia. Myslím si, že učiteľka by rozhodne mala zareagovať, ale nemala by z toho spraviť ‘veľké haló‘. Keď sa takéto niečo stane prvýkrát, stačí, ak sa učiteľka pri dievčatách pristaví a povie im, že počula, čo povedali a k tomu dodá, že je nahnevaná, sklamaná, že sa jej to dotklo (vyjadrí svoje pocity). Je dobré ešte povedať, čo od nich očakáva do budúcnosti, napríklad: keď sa vám niečo na mne alebo na kolegoch nepáči, povedzte konkrétne čo, ale s takýmito výrokmi prestaňte.

Ak ide o opakovanú situáciu, je dobré si zavolať dievčatá do kabinetu (alebo niekde, kde budú mať chvíľu pokoj) a tam s nimi tento konflikt riešiť. Cieľom by nemalo byť zhodenie žiačok, pohrozenie im, ale zistenie príčiny problému a hľadanie riešenia.

Pri celom rozhovore je dôležitý tón hlasu, jeho intenzita, ale aj to, aby sa učiteľ nenechal vyprovokovať. To sú niektoré z faktorov, ktoré môžu zamedziť opakovanie situácie.“