mora. Iní poznajú aj jeho temnejšiu stránku. Sú im známe jeho sympatie k stalinizmu, fašizmu i terorizmu. Verge`s je v médiách často vykresľovaný aj ako šialenec, ale veľmi kultivovaný.

Miluje umenie. Býva v parížskom mestskom paláci na Pigale a jeho kancelária pripomína klenotnicu umenia. Jeho knižnicu nezapĺňajú trestné zákonníky, ale predovšetkým krásna literatúra. Dominuje v nej prekliaty básnik Rimbaud a romantik Chateaubriand. Jacques Verge`s to vysvetľuje tým, že advokáti musia vedieť narábať s jazykom tak dobre ako spisovatelia. Dobrá obhajovacia reč sa podľa neho odvíja ako román alebo divadelná hra, až kým dobro a zlo, vina a osud navzájom nesplynú.

Vo Francúzsku sa advokáti titulujú „maitre“. Revoluční „majstri“ Robespierre a Danton boli právnikmi vybavenými jedinou mocou – silou slova. Ich reč bola ľadová a vybrúsená ako nôž gilotíny. Jacques Verges chce v tejto tradícii pokračovať. „Reč je moc. Vyhrá ten, komu sa podarí slovo viesť. Krása procesu a jeho úspech sa meria podľa stopy, ktorú zanecháva, a to ešte dlho po vynesení rozsudku.“