BRUSEL 17. júla (SITA) - Lídri Európskej únie sa ani v stredu na mimoriadnom summite v Bruseli nedohodli na menách politikov, ktorí by mali obsadiť vrcholné pozície v rámci kľúčových inštitúcií EÚ. Po skončení nočných rokovaní to novinárom v Bruseli potvrdil slovenský premiér Robert Fico. "Nedošlo k dohode," uviedol. Ďalší postup v tejto otázke budú lídri koordinovať na ďalšom mimoriadnom summite naplánovanom na 30. augusta.
Diskutovalo sa najmä o obsadení funkcie vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú politiku, ktorý v súčasnosti zastáva Catherine Ashtonová. Za favoritku sa všeobecne považovala talianska ministerka zahraničných vecí Federica Magheriniová, pre jej proruské vyhlásenia však narazila na odpor predovšetkým zo strany pobaltských ako aj ďalších takzvaných nových členských krajín. Dohoda nepadla ani na tom, kto na poste stáleho predsedu Európskej rady nahradí Hermana Van Rompuya, ktorý po dvoch 2,5-ročných funkčných obdobiach už nemôže opätovne kandidovať. "Sú krajiny, kde zostavovanie vlády trvá rok, toto bol prvý pokus," vyhlásil Fico. Ako dodal, na diskusiách o obsadení funkcií "nepadlo ani jedno meno". Zatiaľ nie je jasné ani to, podľa akých kritérií by sa mali posty obsadzovať.
Meno nového šéfa zahraničnej politiky EÚ ako aj stáleho predsedu Európskej rady sa tak verejnosť pravdepodobne dozvie až po tom, ako bude známe obsadenie celej Európskej komisie. Slovensko pritom v tejto otázke presadzuje spoločný postup krajín Visegrádskej skupiny (V4), ktorej od 1. júla predsedá. "Mame veľký záujem koordinovať postoje štyroch štátov V4 pokiaľ ide o obsadenie EK," potvrdil Fico.
Summit bol venovaný aj kríze na Ukrajine a ďalšom postupe voči Rusku. Lídri sa v tejto súvislosti dohodli na nutnosti zavedenia ďalších reštriktívnych opatrení voči Moskve, pričom ich presnú podobu chcú skoordinovať do konca júla. Fico však zdôraznil, že nejde o tretie kolo sankcií, ale len o takzvané sankcie "dva plus". Cieľom už nemajú byť len konkrétne osoby, ale aj firmy pôsobiace v Rusku a na Kryme. Únia v blízkom čase požiada Európsku investičnú banku (EIB) ako aj Európsku banku pre obnovu a rozvoj (EBRD), aby pozastavila finančné operácie s Ruskou federáciou. Má ísť najmä o projekty týkajúce sa firiem a úradov pôsobiacich v Sevastopoli a na Kryme. EÚ však zároveň vyjadrila vôľu aj naďalej pokračovať v trojstranných rokovaniach medzi Bruselom, Moskvou a Kyjevom o vyriešení situácie na východe Ukrajiny.
