, že žiadna z členských krajín NATO projekt Rapid Reaction Force neodmietla.
Dochádza tak ku kurióznej situácii, keď aj NATO aj Európska únia majú v pláne vybudovať vlastné sily rýchleho nasadenia. Vo verejnosti to môže vyvolať aj otázky, či nehrozí zbytočná duplicita. Aspoň stručne by sme charakterizovali tieto projekty, aby ich čitateľ mohol posúdiť aj z nášho pohľadu, ako budúceho člena oboch integračných zoskupení.
1. Jednotky rýchlej reakcie NATO:
Návrh ministra Rumsfelda počíta s mobilnými mnohonárodnými jednotkami v sile 21-tisíc mužov. Tvoriť ich budú tak americké, ako aj európske sily, budú spôsobilé v priebehu siedmich dní zasiahnuť na ľubovoľnom bode zemegule. Budú vybavené najmodernejšími zbraňami s družicovým navádzaním a ochranou proti chemickým a biologickým zbraniam.
K inštalácii síl rýchlej reakcie NATO by malo dôjsť do dvoch rokov. Náklady projektu sa odhadujú na pol miliardy USD plus výzbroj. Podobná jednotka v sile 5-tisíc mužov už existuje v USA. Svetové komando by tvorili štyri takéto jednotky a k nim by sa pridal technický personál s veľkosťou 1-tisíc mužov.
Svetové komando bude podliehať veleniu NATO a o nasadení by rozhodovali vlády členských krajín. Okrem funkcie obrany územia členských štátov sa poslanie síl NATO má rozšíriť aj o preventívne zásahy proti teroristom a proti šíreniu zbraní hromadného ničenia aj za hranicami Európy.
Ako z uvedeného vyplýva, pôjde o supermoderné svetové komando schopné nasadiť údery, ktoré rozhodnú konflikty na ľubovoľnom mieste Zeme.
2. Jednotky rýchleho nasadenia EÚ:
Majú byť vytvorené v roku 2003 v sile 60-tisíc mužov. Ich prioritný operačný priestor bude daný hraničnými oblasťami a politickými záujmami Európskej únie. Poslaním by mali byť predovšetkým humanitárne a mierové misie. Projekt sprevádzajú kontroverzie ohľadne európskych vojenských kapacít, ktoré mnohí experti považujú za nedostatočné. Dnes USA míňajú na obranu o 85 percent viac ako ostatných 18 členov aliancie dohromady.
Minister Rumsfeld vo Varšave upozornil, že ak by NATO nedisponovalo rýchlymi a aktívnymi silami, potom by nemalo veľmi čo ponúknuť svetu v 21. storočí.
Za pozornosť stoja aj neoficiálne informácie potvrdzujúce záujem Ruskej federácie o účasť na svetovom komande NATO. Rusko by tým mohlo potenciálne získať aj partnerstvo na strategickom plánovaní NATO. Moskva sa nedávno dohodla s alianciou na deviatich oblastiach konkrétnej spolupráce a v minulých dňoch došlo aj k usporiadaniu spoločných protiteroristických cvičení.
Viacerí európski bezpečnostní analytici vyjadrili obavy, aby projekt NATO nepodmínoval príbuzný plán Európskej únie. Ako však uviedol generálny tajomník NATO Robertson, Sily rýchlej reakcie NATO budú skôr dopĺňať predpokladané pôsobenie síl rýchleho nasadenia EÚ. Duplicita ani nahradenie by teda nemali hroziť.
Začína sa tak rysovať možná nová deľba práce v oblasti bezpečnostnej politiky medzi NATO a EÚ, za súčasného zapojenia aj Ruska.
Autor: ROBERT ŠKOPEC(Autor je zahraničnopolitickým analytikom)
