„Chýba miliarda na bežné výdavky škôl, to je pre školstvo veľký peniaz. Sľúbili nám trinásty plat, teraz nám ho chcú zobrať. Dodnes nemáme vyplatené osobné príplatky, ktoré nám vláda garantovala v rozpočte. A chcú rušiť aj pôžičky pre mladých učiteľov,“ vymenúva dôvody na protest Eva Pavelková z Topoľčian. Na krku jej visí ceduľka s nápisom: Pán minister Fronc, budeme švorc?
Darina Miháliková, zástupkyňa materských škôl v okrese Topoľčany, tvrdí: „Naši politici vôbec nevedia, aká je realita v školstve, pretože svoje deti dávajú študovať do zahraničia.“ Myslí si, že najnovšie opatrenia spolu s rastom cien školstvo zlikvidujú.
Svoj názor pridáva i ďalšia učiteľka: „Ľudia by prijali reštrikčné opatrenia, keby vedeli, kedy bude lepšie. Aj sama vláda hovorí, že treba zachovať postupnosť krokov, že to nejde tak rýchlo. My rátame, že to bude trvať ešte tridsať rokov. Kto sa toho lepšieho dožije?“ zanechá dramatickú pauzu.
Staršia pani vedľa nej prikyvuje: „Majú nás za spiatočníkov a tmárov. Tvrdia, že nechápame reštrikcie a reformy. Áno, nechápeme, keď sa niekomu stále tvrdí, že nie sú peniaze a druhí si môžu robiť, čo chcú!“
Dušan Drábek z Levíc hovorí, že nevie, či protest niečomu pomôže, ale proste prišli, aby vyslovili svoj názor bez ohľadu na to, či ho niekto bude rešpektovať, alebo nie. „Nikto tu asi neodchádza s tým, že sa ho budú doma pýtať, čo v Bratislave vybavil. Ale vláda by si mala uvedomiť, že nemôže len tak huhuhu, ako začala. Nech vidí, že nesúhlasíme s tým, čo robí.“
Členka odborového zväzu z okresu Nitra má iný názor: „Samozrejme, že si myslíme, že to pomôže, inak by sme sem nešli. Už nie sme v tom veku, aby sme márnili čas zbytočne.“ Dúfa, že nastane čas, „aby sa tým, ktorí deti milujú a vážia si vzdelanosť národa, oplatilo byť v školstve“.
Pani zo Šale sa rázne sťažuje: „V Nitrianskom kraji nám dali na osobné príplatky o štyri milióny menej. A vôbec nevieme, kde sú. Toto je už neúnosné! Už sa ma aj lekári začínajú pýtať, čo je s učiteľmi, lebo ich majú denno-denne v ambulanciách. Z tých stresov už majú zdravie úplne zničené a podlomené. Veď je to logické, počítať každú korunu a pýtať sa: dostaneme ju, nedostaneme?“
Riaditeľku základnej školy v Nitrianskom kraji otázka, prečo prišli, takmer rozčúlila: „My dobre vieme, prečo sme prišli! Už asi mesiac nespávam, pretože neviem, či vôbec vyjdeme do konca roka s peniazmi, nemáme ani na výplaty. A starosta? Ten mi povedal len - ak štát na školu nedá peniaze, jednoducho sa zatvorí.“ (sr)
