FOTO SME - PAVOL MAJER
Ako to vlastne na školách vyzerá dnes a čo očakávajú od budúcnosti?
Milan Pápay, riaditeľ Základnej školy v Starých Horách, malej obci pri Banskej Bystrici, dnes zažíva chaos.
„Odkedy škola prešla pod obec, je to katastrofa. So starostom obce sa mi nedarí komunikovať, v podstate si len vypisujeme listy jeden za druhým. Nedávno som mu poslal návrh rozpočtu, obecný úrad mi ho hneď vrátil, že ho zamieta. Neurobili si nijakú analýzu, nepýtali sa, z čoho som vychádzal,“ sťažuje sa. „Neuvedomujú si, že ak nezabezbečia peniaze, škola skončí. Ja sa nesťažujem, nemám problém, som v týchto veciach zbehlý. Ale ak mám spolupracovať s niekým, kto o riadení školy nemá ani minimálne znalosti a pýta sa len na dovolenkové lístky a priepustky, je to problém.“
Aj z tohto dôvodu ho teší, že škola dostala právnu subjektivitu. Nevie však, čo bude ďalej. „Rodičia aj učitelia sa ma na to pýtajú, ale ja im neviem odpovedať. Hovorilo sa niečo o vzdelávacích poukazoch, ale či budú…“
Štefan Gaman, riaditeľ Združenej strednej školy hotelových služieb a obchodu v Prievidzi, je vcelku spokojný, ale: „Za školu som zatiaľ spokojný, ale nie som spokojný úplne, lebo poznám problémy, ktoré kvária mojich ľudí, najmä zlá sociálna situácia. Ale to nesúvisí ani tak so školstvom, ako so sociálnou ekonomikou tohto štátu.“
Škole sa inak vedie dobre - je najväčšia v kraji, má až 18 budov. Tým, že si môže zarábať - má vlastnú cukráreň, kozmetické salóny, reštauráciu, krajčírske dielne a kaderníctvo, má aj rezervný fond a na účte peniaze. „Stojí to ale enormné úsilie zabezpečovať takýto kolos,“ dodáva Gaman.
Združená stredná škola má vypracovaný strategický investičný plán na najbližších šesť rokov. „Problém do budúcnosti vidíme v tom, že hoci máme vo fonde peniaze, na riešenie havarijných situácií to absolútne stačiť nebude. A neočakávam, že nám v tom vyšší územný celok pomôže, hoci spoluprácu zatiaľ oceňujeme.“ (sr)
