Prof. PhDr. MIRON ZELINA, dekan Pedagogickej fakulty UK a spoluator Milénia: „Programové vyhlásenie som si ešte podrobne neprečítal, ale z toho, čo som počul, som veľmi rád, že doň zapracovali aj Milénium. Teší ma aj to, že sa bude robiť nový školský zákon. Ten, ktorý mal byť schválený, bol už štvrtou verziou, a ja som bol proti nej. Pred pár dňami som sa pýtal na ministerstve, či už je určená komisia na tvorbu nového zákona, a mrzí ma, že ešte nie. Už je rok po tom, čo sa schválilo Milénium, a nič sa nerobí.“

RNDr. KAROL KORINTUŠ, riaditeľ Gymnázia v Dubnici nad Váhom: „Razantná reforma školstva je nevyhnutná, ak nechceme byť svedkami jeho nedôstojného pádu úplne na dno. Štát má legislatívne zabezpečiť normatívne financovanie výchovy a vzdelávania a zároveň musí umožniť školám získavať ďalšie peniaze doplnkovými vzdelávacími službami. Všetky politické zoskupenia tvrdia, že investície do vzdelania sú najlepšou investíciou. Ale zároveň sú mnohí zhrození, keď sa hovorí, že študent by mal na študijné náklady prispievať. Keď chcem investovať do kvality svojho cestovania, kúpim si bezpečnejšie i keď drahšie auto a som ochotný ho postupne splácať. A keď to pre mňa podstatné nie je, kúpim si ojazdeného Trabanta.

Najväčší prínos vládneho programu v oblasti školstva vidím v tom, že dáva každému šancu vnímať vzdelanie ako určitú službu, o ktorú mám väčší či menší záujem. A sám sa rozhodnem, akú kvalitu si ‘kupujem‘. Lebo aj takzvané bezplatné školstvo sme všetci zaplatili veľmi draho z našich daní.“

BARBORA VAJNEROVÁ, bývalá expertka IVO v oblasti školstva: „V programe sa nesporne objavujú posuny správnym smerom - presun kompetencií, zrovnoprávnenie škôl bez ohľadu na zriaďovateľa, diferencované hodnotenie učiteľov, štandardizácia výstupov, zavedenie štandardnej maturity, monitorovanie výstupov z prvého a druhého stupňa základných škôl, presun kompetencií v oblasti podporných školských služieb.

Nie je v ňom však ani zmienka o zmene prípravy budúcich pedagógov smerom k tvorivému učeniu, alebo o skvalitnení odbornej stránky stredného odborného školstva. A čo sa týka vysokoškolského vzdelávania - dúfam, že ak vysoké školy začnú prijímať študentov bez pohovorov, nezažijeme to, čo v iných krajinách - aulu plnú študentov, ktorých daný odbor nezaujíma, ale aspoň nie sú nezamestnaní.“

ANDREJ SALNER, analytik SGI - Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť: „Vláda školy neriadi. Rozsiahle zmeny, ktoré sľubuje programové vyhlásenie, môže teda napĺňať najmä nepriamymi nástrojmi. Čo najrýchlejšie musí dosiahnuť také nastavenie motivačných nástrojov pre školy na všetkých úrovniach, aby sa odmeňovala kvalita. Jedným z problémov je, že dnes ešte nevieme rozmeniť na drobné, čo vlastne kvalita znamená - neexistuje zhoda na ukazovateľoch pre porovnávanie vzdelávacích výsledkov jednotlivých škôl. Prvým krokom by teda malo byť veľmi jasné definovanie toho, čo vlastne majú školy dosahovať a prijatie legislatívnych zmien (úprava normatívov v regionálnom školstve a mechanizmov financovania vysokých škôl) motivujúcich školy na dosahovanie týchto cieľov. Vysoko hodnotím vôľu výrazne posilniť voľnosť škôl aj v metodickej oblasti. O to dôležitejšie však je vytvorenie jednotných štandardov, podľa ktorých bude možné kontrolovať, či školy získanú voľnosť využívajú pre dobro veci.

Tento ambiciózny program však neobsahuje prakticky žiadne merateľné ukazovatele, o štyri roky sa nám preto bude veľmi ťažko diskutovať, či a čo sa vláde v tejto oblasti skutočne podarilo splniť. Pri niektorých cieľoch, ktorých plnenie je kontrolovateľné - napríklad ambície postupne zrušiť prijímačky či zvýšiť podiel prostriedkov na vzdelávanie na úroveň EÚ - sa mi zdá, že sú len ťažko splniteľné, najmä preto, že programové vyhlásenie nehovorí skoro nič o tom, ako sa majú dosiahnuť.“

(sr, gal)