BRATISLAVA 9. augusta (SITA) – Žiaci a študenti desiatok slovenských škôl budú so svojimi učiteľmi objavovať a vzápätí aj popularizovať technológie a opatrenia, ktoré nám pomôžu prispôsobiť sa zmenám klímy. Ich riešenia sa ale musia dať uskutočniť v školských areáloch. Úrad vlády, ktorý je u nás správcom programu Prispôsobenie sa zmene klímy – prevencia povodní a sucha, už podpísal so 40 školami, ale aj jednou obcou, zmluvy na projekty v tomto programe. Program je spolufinancovaný z eurofondov. Školy dostanú na svoje projekty granty od 27,4 tisíc eur do 40 tisíc eur, ktoré predstavujú plnú sumu projektov. Každý projektový grant tvorí príspevok z Finančného mechanizmu EHP (85%) a štátneho rozpočtu (15%). „Všetky podporené školy sú povinné zahrnúť prispôsobenie sa zmene klímy do výučby v stanovenom rozsahu, ide teda o mix teoretických poznatkov a praktických cvičení z oblasti adaptačných opatrení, ktoré môžu pomôcť v prípade meniacej sa klímy,“ uviedol tlačový a informačný odbor úradu vlády.
Školy v projektoch využijú viaceré typy adaptačných opatrení, ktoré slúžia najmä na zadržanie vody. Sú medzi nimi bioretenčné systémy s povrchovým vsakovaním. Je to napríklad systém na zachytávanie dažďovej vody pomocou zaústenia strešných a terasových zvodov do zberných rigolov a odvedenie zachytenej vody systému na vsiaknutie, alebo zberné jazierka, poldre či dažďové záhrady. Ďalší typ bioretenčných systémom končí pod povrchom - voda sa odvádza do podzemného technického zariadenia, určeného pre plynulé a prirodzené vsakovanie dažďovej vody zo striech budov.
V projektoch môžu využiť aj vegetačné čiže zelené strechy. Štvrtý typom opatrení, s ktorými sa pri projektoch žiaci zoznámia, využíva vodopriepustné povrchy na školských dvoroch a príľahlých plochách. Existujúce povrchy by sa mali nahradiť priepustným asfaltom alebo betónom, vegetačnými tvárnicami, špeciálnymi povrchmi (živicou viazané systémy, mlatové povrchy z kamenného prachu či priepustné dlažby), ktoré umožnia znížiť objem vody odtečenej do kanalizácie. Ďalšou možnosťou zadržania vody je zvyšovanie podielu zelene a výsadba alebo revitalizácia drevín. „Účelom projektov je nielen praktická implementácia rozličných adaptačných opatrení, ale aj teoretická výučba prispôsobenia sa zmene klímy a zahrnutie laickej verejnosti – žiakov, učiteľov, rodičov, miestnych komunít – do procesu realizácie opatrení a zvýšenia povedomia,“ dodal úrad vlády.
Svoje projekty školy prihlasovali na základe jednej z troch výziev, vyhlásených v rámci programu Prispôsobenie sa zmene klímy - prevencia pred povodňami a suchom. Podľa úradu vlády dostane podporu približne 70 projektov v celkovom objeme približne 2,7 milióna eur. Uzatváranie zmlúv s úspešnými žiadateľmi ešte stále pokračuje, konečné čísla budú k dispozícii po uzatvorení všetkých zmlúv.
Druhá výzva bola zameraná na predkladanie projektov prispôsobenie sa klimatickým zmenám v regiónoch, konkrétne v regiónoch Zemplína a Hornej Nitry a v tretej výzve ide o projekty prispôsobenie sa klimatickým zmenám v mestách. Minimálny požadovaný grant v týchto prípadoch nesmel byť nižší ako jeden milión eur. Oprávnenými žiadateľmi boli mestá, obce a správcovia vodných tokov. „V oboch výzvach je podmienkou najskôr vytvoriť stratégie na prispôsobenie sa zmene klímy a následne implementovať adaptačné opatrenia, ktoré boli v stratégiách navrhnuté,“ dodal úrad
Spomínaný podporený projekt Ondava pre život, zastrešený obcou, Nižná Polianka, počíta so sumou 1,68 milióna eur. Projektový grant (príspevok z Finančného mechanizmu EHP 85% a štátneho rozpočtu 15%) predstavuje 85 percent celkovej sumy, v tomto prípade nepresiahne čiastku 1,43 milióna eur. Zvyšných 15 percent zabezpečí Nadácia pre ochranu biodiverzity Karpát Stakčín.
Ako informoval projektový garant Peter Straka, ktorý pôsobí aj v nadácii, do projektového územia je zahrnutých 44 obcí horného povodia rieky Ondava na ploche približne 340 kilometrov štvorcových svidníckeho a bardejovského okresu, ktoré spoločne obýva viac ako 8 tisíc obyvateľov. „Do projektu bude zahrnutých veľké množstvo miestnych aktívnych a uvedomelých obyvateľov daného územia, hospodárov a predstaviteľov samospráv, mimovládnych a občianskych aktivít a združení,“ poznamenal Straka.
Projekt je reakciou na spolupôsobenie klimatickej zmeny a nevhodných, až likvidačných zásahov človeka do krajiny. K riešeniu pristupujú holisticky (celkovo), obnovou ekosystémových funkcií krajiny, ktoré slúžia najmä na zadržanie vody. Malo by to pomôcť riešiť problémy s prívalovými dažďami, ale aj procesmi vysušovania krajiny a degradácie pôdy. Pri uskutočňovaní projektu plánujú využiť potenciál dlhodobo nezamestnaných obyvateľov v danom území a um aktívnych spoluobčanov.
