Presne rok je na Slovensku so svojím manželom, americkým ambasádorom, aj Eileen Lappin Weiserová. „Rozhodnutie prísť sem nebolo vôbec ťažké, obdivovali sme Slovensko, je odmenou byť tu v tejto historickej chvíli. Jedinou otázkou bolo, ako to zariadime so synom, ďalšími deťmi a rodinou,“ hovorí. Slovensko je prvým pôsobiskom manželov, veľvyslanec Weiser nie je kariérnym diplomatom.
Pani Weiserová je pianistka, organistka a čembalistka, vyštudovala klavírnu hudbu na Univerzite v Michigane, hudbu aj vyučovala. Ani to jej však neprekážalo zbaliť kufre a prísť. „Bol to skvelý život, ale pomerne úzko zameraný, poobzerala som sa dokola a rozhodla sa pre zmenu. Naposledy som koncertovala asi pred siedmimi rokmi pred niekoľkotisícovým publikom. Dnes som tu,“ hovorí. Ponechala si však členstvo vo výbore pre vzdelávanie v štáte Michigan a spolupredsedníctvo vo výbore pre kvalitu vzdelávania.
Ako vyzerá jej deň? Ak sa syn, tak ako v deň nášho rozhovoru, zobudí o piatej, začína sa poriadne skoro: „S dvojročným synom trávim denne čo najviac času, ale ako prvé vždy zavolám na ambasádu, kde sa dozviem, v čom môžem pomôcť manželovi naplniť jeho misiu.“ Dozvie sa, aké udalosti, recepcie či cesty sú naplánované, potom sa venuje synovi a svojmu michiganskému úradu. „Je to bohatý život, uspokojujúci, hoci niekedy trochu stresujúci,“ charakterizuje.
Najviac jej chýbajú príbuzní: „Máme dve staršie deti, vnukov, v Spojených štátov je aj moja mama, ktorá má 87 rokov, a ešte ďalší príbuzní. Na jar by mali prísť na návštevu, myslím, že budú potrebovať špeciálne lietadlo,“ smeje sa a prezrádza, že okrem rodiny jej chýba aj špeciálny typ čokolády, zatiaľ čo jej manželovi zase hot dog, ktorý robia len v Michigane. Zdá sa však, že obom chýba práve Michigan - pred rezidenciou okrem americkej vlajky visí aj ďalšia - michiganská.
Na Slovensku Eileen Weiserovú prekvapila krása krajiny: „Šoférujete a okolo vás je krásna scenéria. Prekvapili ma Tatry, je to neobyčajné, mať takéto hory v krajine takej veľkosti ako Slovensko.“ Potešili ju aj príjemní a srdeční ľudia.
Pani Weiserová v lete pred voľbami cestovala s hnutím Urobme to po Slovensku a stretávala sa so ženami: „Zdá sa, že niektoré veci sú otázkou politickej vyspelosti, ale pri rozhovoroch sme zistili, koľko vecí máme spoločných, najmä keď sme rozprávali o deťoch a manželoch. Sila žien, ale aj podnikateľov je tu stále podceňovaná, ale s rovnakými prekážkami sa stretávame aj v Spojených štátoch.
Keď hovorím so ženami o problémoch, poviem im príbeh zo života. Jednej žene, majiteľke veľkej firmy sa niekoľkokrát stalo, že zavolal muž a povedal - Zlatko, chcem hovoriť s mužom, ktorý vlastní túto firmu. - To som ja, odpovedala. - Nepochopila si, chcem hovoriť s tým, čo riadi firmu? - Ja ju riadim. - Nie, chcem hovoriť so šéfom. Ty by si nebola schopná mi pomôcť. - A ona na to - a aký máte problém, aspoň ho zapíšem, poradím vám, čo máte zatiaľ robiť a pošlem k vám nejakého muža.“
(haj)
