Zora Bútorová a Martin Bútora pri rozlúčke pred odchodom na veľvyslanectvo. FOTO - ARCHÍV
Bolo ťažké vzdať sa svojej práce sociologičky a odísť s manželom?
„Neľahké, dlho sme s mužom zvažovali tú ponuku. Obaja sme pôsobili v Inštitúte pre verejné otázky a práca nás oboch napĺňala. Mne moja sociologická výskumnícka robota dávala pocit, že robím niečo užitočné, že som pri prameni vzrušujúcich informácií, vidím našej spoločnosti ‘pod kožu‘. Bolo mi úzko z predstavy, že mám opustiť svojich blízkych a priateľov. Napokon však prevážila nádej, že by sme s mužom mohli urobiť niečo pre Slovensko. Uvedomili sme si, že hoci sme predtým nepôsobili v kariérnej diplomacii, od roku 1992 sme v USA robili čosi ako občiansku diplomaciu: chodili sme tam na prednášky, usilovali sme sa priblížiť Američanom našu realitu. V spätnom zrkadle to vidím tak, že sme sa vlastne na diplomatickú rolu pripravovali.“
Ako rozhodnutie hodnotíte teraz?
„Napokon to nevypálilo až tak zle. Blahorečím e-mailu a internetu za to, že sa mi ako-tak podarilo udržať kontakty s priateľmi a kolegami. Podarilo sa mi napísať zopár štúdií, najnovšie vyjdú v publikácii Slovensko 2002: Súhrnná správa o stave spoločnosti, zostavila som knihu Krehká sila: Dvadsať rozhovorov o životných dráhach žien, urobila nejaké preklady. Uvedomila som si, že mať sociologické vzdelanie je výhodné - za tie tri roky som mala veľa prednášok o vývoji na Slovensku a príležitosť na takéto konverzácie bola všade - pri oficiálnych večeriach, na stretnutiach s krajanmi, aj pri diskusiách s manželkami kongresmanov.“
Ako vyzerá typický deň manželky veľvyslanca v USA?
„Nie je ľahké predstaviť si typický deň, bývajú pestré. Vymenujem, čo zvyknem robiť. Píšem články a pomáham s časopisom, ktorý vydávame na veľvyslanectve, pripravujem si prednášky, občas pripravujem podklady pre manžela, nedávno som pomáhala pri organizovaní zbierky na pomoc oblastiam Slovenska postihnutým povodňami. Zúčastňujem sa na príprave kultúrno-spoločenských aktivít ambasády. Stretávam sa s manželkami iných diplomatov, kongresmanov i senátorov, väčšinou pripravujeme dobročinné akcie. Neraz píšem ďakovné listy, sprostredkúvam kontakty, odovzdávam všelijaké prosby či ponuky. No a aby som nezabudla, periem a žehlím košele.“
Môžete porovnať ženy tu a tam?
„Amerika je nevyčerpateľne zaujímavá. Je to krajina, kde sú dievčatá a chlapci od malička vychovávaní k tomu, aby sa chceli a vedeli presadiť. Stretávam mnohé profesionálne zdatné a suverénne ženy, ktoré nehrajú druhé husle. Aj medzi manželkami amerických politikov či zahraničných diplomatov je veľa obetavých osobností. Nedávno ma zaujala manželka istého kongresmana rozprávaním, ako, ako zorganizovali dar prvých mamografov pre Peking. V Spojených štátoch je medzi ľuďmi rozšírený zvyk pomáhať iným. Vykonávať dobrovoľnícku prácu a finančne prispievať na dobrý účel - to je jedna z cností, na ktorých je postavená americká občianska spoločnosť. A v tom sa máme od Američanov čo učiť.“ (haj)
