Daniela Furdíková (vľavo)je manželkou veľvyslanca v Moskve.

FOTO - ARCHÍV

, bola moskovská. Dnes sú tam opäť, medzitým však pôsobili v Chorvátsku a v Prahe. Všade nechali hromadu skvelých priateľov, ako hovorí Daniela Furdíková „len vianočných pozdravov posielam okolo päťdesiat“.

Smutnejšie spomienky má pani Daniela na Chorvátsko. „Boli sme tam aj počas vojny, zatemnené mesto alebo nálety som videla dovtedy len vo filmoch. Zažiť to na vlastnej koži nebolo jednoduché, o to viac, že sme tam boli aj s tromi synmi. Dosť často a niekedy veľmi dlho sme museli byť v kryte. Nakoniec rodinných príslušníkov evakuovali domov, zostali len vyslaní diplomati. Bolo to nepríjemné obdobie - manžel v Záhrebe a my v Bratislave. Po upokojení situácie sme sa tam vrátili, život bežal ďalej. Napriek týmto zážitkom na Chorvátsko spomínam v dobrom,“ hovorí pani Furdíková. A ako si zvyká? „Na zvykanie si nenechávam veľa priestoru. Kde mám rodinu, tam si rýchlo zvyknem. Nakoniec, človek nemá na výber, ak je manžel diplomat. Bolo by to strácanie času.“

Teraz v Moskve chýba Daniele Furdíkovej najmä rodina. „Dvaja starší synovia, Igor a Martin sú už zamestnaní a žijú v Bratislave, Igor je ženatý a má dcéru. Takže som už skoro rok babkou. Telefonujeme si, e-mailujeme a ako sa len dá, sme spolu. Na sviatky prídu všetci za nami do Moskvy. Teším sa na zasneženú vysvietenú Moskvu. Najmladší syn je s tu s nami, navštevuje ruskú školu s rozšíreným vyučovaním jazykov.“ Aj Daniela Furdíková, keď sa dá, cestuje domov: „Väčšinou celé leto trávim doma. Vôbec sa mi už nechce cestovať niekde na dovolenku.“

Program prvej dámy veľvyslanectva je nabitý. „Založili sme tu ženský slovensko-ruský klub, ktorého cieľom je spoznávať kultúru a život v Ruskej federácii a oboznániť ruské ženy s našou krajinou. Zorganizovali sme poznávacie zájazdy. Tri roky máme patronát nad detským domovom, mesačne ho navštevujeme, snažíme sa deťom ľudsky pomôcť ale aj vecne prilepšiť. Navštevujeme ruské školy, divadlá, organizuje vianočné a veľkonočné stretnutia. Teraz sú v plnom prúde prípravy na dobročinný vianočný bazár. Stali sme sa v Moskve známe naším vianočným pečivom, pred bazárom napečieme a predávame. Je príjemné, keď k nášmu stolu prichádzajú ľudia pre koláčiky, ktoré kupovali pred rokom. Urobili sme aj receptár slovenského vianočného pečiva v ruskom a anglickom jazyku,“ vymenúva. „No a popri spoločenských aktivitách sa, samozrejme, starám aj o domácnosť a varím. Syn Daniel má 16 rokov a jesť mu chutí,“ usmieva sa. (haj)