
Amina Laval so svoju dcérou Vasilou sa 12. novembra poďakovala finalistkám súťaže Miss World za podporu v jej kauze. Aminu odsúdili na trest smrti ukameňovaním. Keď dieťa prestane kojiť, majú ju po krk zahrabať do zeme a hádzať do nej kamene, kým neumrie. FOTO – ČTK/AP
Z celosvetového finále súťaže Miss World 2002 sa stala politická kauza. Zdalo sa, že tohtoročná súťaž o najkrajšiu ženu sveta sa koncom roka v Nigérii ani neuskutoční. Manažéri zakazovali kráľovnám krásy účasť, aktivisti za práva žien však bojovali za to, aby sa súťaž konala. Rozruch spôsobil rozsudok, podľa ktorého bola Nigérijčanka Amina Laval odsúdená na trest smrti ukameňovaním.Už viac ako pol roka je tridsaťjedenročná Amina Laval z provincie Katsina na severe Nigérie kandidátkou na trest smrti. Obvinili ju z cudzoložstva, keďže svoje tretie dieťa, dcérku Vasilu, priviedla na svet dva roky po rozvode. Podľa islamského práva šaría sa tým prehrešila proti „božiemu právu“. V marci tohto roku súd rozhodol – keď prestane dieťa kojiť, majú ju v januári 2004 zahrabať po krk do zeme a do hlavy hádzať kamene, kým nezomrie.
Amina Laval je negramotná, nikdy nechodila do školy a ako 14-ročná sa vydala. Pri prvom súdnom pojednávaní nemala žiadneho právneho zástupcu. Prevažne mužský dav v súdnej sieni reagoval na sudcov verdikt výkrikmi: Alah Akbar, Boh je veľký.
Amina však nebola z cudzoložstva obvinená sama. Rovnaká žaloba padla na hlavu Yahahu Mohammeda, ktorého uviedla ako otca malej Vasily. Lenže, kým u žien je dôkazom cudzoložstva tehotenstvo, muž zaň môže byť podľa šaríe odsúdený len vtedy, ak má na to štyroch očitých mužských svedkov. A to Yahahu zachránilo – pre nedostatok dôkazov ho oslobodili.
Svet protestuje
Rozsudok nad Aminou vyvolal vo svete obrovský rozruch. Za záchranu jej života intervenovali viaceré politické osobnosti, spochybnila ho aj americká vláda. Zmobilizovali sa domáce i medzinárodné organizácie na ochranu ľudských práv, vďaka ktorým sa podarilo získať pre Aminu tím právnikov požadujúcich zrušenie rozsudku. Hoci sa Amina s ich pomocou už dva razy odvolala, odvolacie súdy v auguste i septembri rozsudok potvrdili.
Napriek tomu sa očakáva, že právnici poženú kauzu až na Najvyšší súd v nigérijskej metropole Abuja, kde sídli centrálna nigérijská vláda. Tá vyhlásila rozsudok vynesený v mene šaríe za protiústavný. Ak všetky pokusy advokátov zlyhajú, bude Amina prvým človekom v Nigérii, ktorého od zavedenia islamského kódexu na severe krajiny, čo sa stalo pred vyše dvoma rokmi, ukameňujú na smrť.
Väčší efekt ako protesty a kritika by však zrejme prinieslo pozastavenie finančnej pomoci: najväčším mecenášom Nigérie je totiž Európska únia. V roku 2000 dostal tento západoafrický štát z jej zdrojov 70 miliónov eur a do roku 2006 by mu mala únia poskytnúť 552 miliónov eur – avšak len v prípade, že sa tam budú dodržiavať demokratické princípy a ľudské práva.
Prvá bola Safiya
Aminin život môže zachrániť najmä medzinárodný tlak. Dôkazom je prípad Safiye Hussaini, ktorá bola za rovnaký prehrešok odsúdená na rovnaký trest. Aj vtedy vyvolal verdikt sudcu rozhorčenie a vlnu protestov na celom svete. Len niekoľko dní po tom, ako odsúdili Aminu, bola Safiya omilostená.
Jej príbeh sa začal v prašnej nigérijskej dedine Tunga Tudu, kde sa mladí muži stavajú do pozície strážcov cudnosti svojich matiek, sestier i manželiek. Práve v čase, keď sa po zavedení šaríe v tejto oblasti formovali prvé jednotky mravnostnej polície, nedostala Safiya menštruáciu. Jej vlastný brat, ktorý strávil veľa času štúdiom koránu a pripojil sa k fundamentalistom, neváhal a sestru udal.
Keď Safiyu zatkli, bola v siedmom mesiaci tehotenstva. Nevedela čítať ani písať, a už vôbec netušila, že dieťa, ktoré čaká, ju môže usvedčovať zo zločinu. Bez obáv sa priznala k pomeru, čo sudcovi, 49-ročnému islamskému učencovi stačilo, aby ju odsúdil na trest smrti ukameňovaním.
Našťastie, pozornosť, akú jej odsúdenie vyvolalo, ale aj schopný právnik, ktorý sa ako prvý ujal ťažkého prípadu, zachránili Safiyi život.
Nikto vraj nebude ukameňovaný
Je možné, že aj Amina sa neľudskému trestu vďaka medzinárodnej podpore vyhne. Nigérijský minister zahraničných vecí Dubem Onyia pred týždňom vyhlásil: „V Nigérii nebude nikto popravený ukameňovaním.“ V oficiálnom vyhlásení pre tlač spomenul menovite Aminu Laval. „Vláda sa zaručí za jej ľudské práva,“ uvádza sa v ňom.
Expertka na problematiku Nigérie z Amnesty International Nemecko Julia Antonakisová hovorí, že aj to je už pokrok. Predtým bolo totiž počuť z úst nigérijských oficiálnych predstaviteľov nanajvýš vyjadrenia poľutovania nad celým prípadom alebo slová o tom, že vláda má v tejto veci zviazané ruky.
Spracovala Margita Kružliaková