„Poviem úprimne, bola to náhoda,“ priznal nasledujúci deň premiér. Počas slávnostnej večere podávanej na Pražskom hrade, kde sa na pozvanie Václava Havla stretlo sedemsto hostí, vznikol ešte pred podávaním jedla priestor na uvoľnenejšie a neformálne debaty.
Diplomatický protokol hovorí, že po usadení k stolu sa už môžu štátnici venovať len rozhovoru s bezprostredným susedom. Preto sa organizujú pri veľkých slávnostných večeriach presuny, počas ktorých sa môže porozprávať každý s každým. Rozľahlé priestory Pražského hradu politikom poskytli túto možnosť po presne zorganizovaných oficiálnych rozhovoroch.
Vo Vladislavskej sále to už hučalo ako v úli, keď prikročil k slovenskému premiérovi George Bush, politik, na ktorého sa upiera vždy najväčšia pozornosť. Rozhovor medzi ním a Dzurindom si tak zrejme všimla väčšina pozvaných hostí.
Americká tlač včera o tomto stretnutí neinformovala. Ani Dzurinda neprezradil všetko, čo si s Bushom hovorili. „Bol to osobný rozhovor.“ Niečo však prezradil.
Najviac sa hovorilo o Iraku. „Bush vyslovil želanie, aby Husajn rešpektoval rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN, v tomto bol však trošku skeptický. O podporu Slovenska nežiadal aj preto, že mu je jasné, že Slovensko je spojencom Spojených štátov a NATO,“ povedal Dzurinda, ktorý amerického prezidenta opäť pozval na Slovensko, kde by si mali spolu aj zabehať.
Novinári sa zaujímali, či stihli prebrať aj korupciu, ktorá je Slovensku často vyčítaná. „O korupcii sme nehovorili,“ povedal rázne Dzurinda a dodal, že tento problém nie je na Slovensku väčší ako v iných krajinách a uvedomuje si jeho vážnosť.
Dvadsať minút je dostatočne dlhý čas na pomerne dôkladnú diskusiu. Na summite pražských rozmerov sa dá dokonca hovoriť o veľmi dlhom čase. Na porovnanie – včerajšie oficiálne stretnutie slovenského premiéra s nemeckým kancelárom Gerhardom Schröderom trvalo približne pätnásť minút.
Autor: MAREK CHORVATOVIČ, Praha
