cky vytváranej hudby spoza polárneho kruhu, z mestečka Tromsö, odkiaľ Jenssen pochádza. Hoci Geir Jenssen tvorí hudbu pomocou počítača, je v nej cítiť čosi z rozľahlej severskej prírody a atmosféry dlhotrvajúcej polárnej noci, podobne ako v skladbách iných nórskych hudobníkov.

Jenssen sa začal venovať sólovej elektronickej tvorbe v roku 1989, keď sa rozišiel s vcelku úspešnou popovou skupinou Bel Canto. Onedlho už pod novým menom nasledovali kritikou priaznivo prijaté albumy ako Microgravity, Patashnik, nahrávka The Fires of Ork spolu s ambientným guru Petom Namlookom či dnes už legendárna Substrata, ktorej nedávno vyšlo na anglickej značke Touch jej druhé pokračovanie.

Hoci v začiatkoch sa jeho hudba inšpirovala aj módnou techno vlnou, dnes je zaujímavá predovšetkým sama osebe.

S využitím najmodernejších technológií Biosphere objavuje nové zvukové svety. „Zvuky možno miešať ako farby. Chápem ich ako paletu, ktorú môžem použiť na maľovanie vesmíru svojej fantázie,“ hovorí Jenssen. No na rozdiel napríklad od Briana Ena, ktorý v 70. rokoch vymyslel koncept ambientu – hudby ako prostredia či nerušivej kulisy, táto tvorba je určená na počúvanie.

Donedávna zvykla sprevádzať jeho vystúpenia aj pôsobivá videoprojekcia, no v súčasnosti chce Biosphere klásť dôraz na emocionálne pôsobenie samotnej hudby: „Chcem nabádať ľudí, aby mysleli. Chcem, aby videli obrazy, keď počúvajú moju hudbu.“ Nie náhodou vplyvný časopis New Musical Express pred časom vtipne postrehol, že Jenssen zachránil žáner ambientu pred „utopením sa vo vlastnom bylinkovom čaji“.

SLÁVO KREKOVIČ
(Autor je šéfredaktor kultúrneho časopisu 3/4 revue)