Najnovší obyvateľ väznice v Scheveningene na predmestí Haagu je na tom rovnako ako jeho 38 balkánskych kolegov. Životný priestor Slobodana Miloševiča predstavuje 15 metrov štvorcových. V cele má posteľ, stôl, stoličku, skriňu, kávovar a televíziu so satelitnými programami vrátane srbských, bosnianskych a chorvátskych staníc. Úplnou samozrejmosťou je sprcha, umývadlo a splachovací záchod. Každých 20 minút Miloševiča navštívi strážnik a neustále ho sleduje kamera.

Po prechode z belehradského väzenia si musel podľa agentúry Reuters pripadať ako v hoteli. „Nie je to síce päťhviezdičkový luxus, ale nie je to ani väzenie. Je to vyšetrovacia cela,“ povedal hovorca haagskeho tribunálu Jim Landale.

V Belehrade strávil Miloševič tri mesiace v sparťanských podmienkach. Bol obkolesený šedivými betónovými stenami v zariadení, kde bežne pobehujú potkany. Mal len kovovú posteľ, smaltované umývadlo, stôl a stoličku, záchod bez poklopu a do steny zabudovanú sprchu. Žiarovka v pevnom drôtenom obale sa dala zapnúť a vypnúť len z chodby. O televízii a rádiu sa mu vraj ani nesnívalo. Telefón bol zakázaný. Kým v Belehrade ho najviac trápilo, že nemohol fajčiť svoje obľúbené cigary, v Scheveningene si ich bez problémov kúpi. Všetci väzni dostávajú denne päť guldenov (približne 100 korún). Vo väzenskom obchode si môžu kúpiť cigarety a jedlo. Najväčší úspech ale jednoznačne majú telefónne karty - denne môžu telefonovať sedem minút.

Čas strávený vo väzenskom zámočku pri Haagu môžu balkánski zločinci naplno využiť. Hrá sa tu volejbal, futbal, ale aj hra pánov - tenis. Starší hádžu šipky a „mastia“ pingpong. Podľa Reuters je majstrom jednonohý bývalý bosnianskosrbský generál Radislav Krstič, ktorý má na svedomí masakru tisícok Moslimov v Srebrenici.

Usadenejší chodia do knižnice alebo maľujú. Z chodieb počuť gitary či klavír. Viacerí chodia na kurzy cudzích jazykov, najčastejšie na angličtinu. Vychutnávajú si masáže. Idyla. Dopĺňa ju aj pocit bezpečia. Starajú sa o nich lekári a psychológovia.

Po večeroch sa väzni môžu stretnúť. Podľa francúzskeho denníka Libération sa paradoxne až v Haagu splnil starý Titov sen: na chodbách diskutuje Srb s Chorvátom a pripojí sa aj bosniansky Moslim.

„Na chodbách sa miešajú. Neexistuje tam etnická separácia. Len niekoľko podozrivých sme radšej oddelili,“ hovorí Landale. (kos)