Ženský mozog je o 150 gramov ľahší ako mozog mužský. Funguje však rovnako dobre. Predpokladá sa totiž, že mozgové bunky žien sú navzájom lepšie prepojené.

Antropologička Helen Fisherová prišla dokonca nedávno s novým tvrdením – že ženský mozog je lepšie vybavený pre život v dnešnej modernej dobe. Argumentuje tým, že príroda vybavila ženy mozgom, ktorý obzvlášť dobre vyhovuje práve dnešku. Slabšie pohlavie totiž viac vyniká v jazykoch, v kontextovom myslení, dlhodobom plánovaní a pri činnostiach vyžadujúcich si tímovú spoluprácu. A navyše, ženy majú lepší cit pre vône, lepšie ovládajú svoje emócie.

Prečo sme takí odlišní? Prečo svoj mozog nedokážeme využiť naplno? Ani muži, ani ženy. Existuje už na to odpoveď?

Čo na to hovorí MUDr. DANIELA OSTATNÍKOVÁ, vedecká pracovníčka Fyziologického ústavu LF UK, členka Spoločnosti pre vyššie funkcie mozgu pri Slovenskej lekárskej spoločnosti, ktorá sa dlhodobo venuje výskumu mozgu?

Muž a žena sú jednoducho iní. Mali by sme to mať stále na mysli?

Myslím si, že áno. Bolo by menej hádok, problémov. Nie sme rovnakí, a preto žena nemôže očakávať od muža to isté, čo očakáva sama od seba.

Muži majú ťažší a väčší mozog. Líšia sa aj spôsobom myslenia a inteligenciou?

Pri porovnávaní celkovej inteligencie meranej štandardnými IQ testmi niet vo všeobecnosti rozdielov medzi mužmi a ženami. Možno však povedať, že obe pohlavia sa od seba odlišujú v spôsobe, akým riešia abstraktné úlohy. Muži predstihujú ženy napríklad v priestorovej orientácii a v priestorovej predstavivosti. Znamená to, že dokážu lepšie v mysli manipulovať trojrozmerným predmetom a predstavovať si ho v rôznych polohách, čo je veľmi dôležité napríklad v takých povolaniach ako architektúra či stolárstvo. Už len obyčajné zariaďovanie bytu. Manžel má výbornú predstavivosť, on vidí, že sem vojde skriňa, vie si to dopredu predstaviť, urobiť v hlave rotácie, obmeny priestorových obrazcov. Ja to musím najprv celé prestavať. Sú tiež úspešnejší v logickom matematickom úsudku.

Ženský mozog je však vraj lepšie vybavený pre dnešnú modernú dobu.

Ženy sú vo všeobecnosti úspešnejšie vo verbálnej a artikulačnej pohotovosti, dokážu rýchlejšie identifikovať predmety s rovnakými vlastnosťami a rozoznať ich medzi inými predmetmi. Sú praktickejšie. Ženy majú jemnejšiu motorickú koordináciu, preto dokážu ľahšie navliecť niť do ihly. Predstihujú mužov aj v aritmetických úlohách, čo sa v praxi prejaví napríklad rýchlejším spočítaním položiek pri nákupe.

Boli nám tieto rozdiely v myslení dané geneticky, alebo vznikli ako dôsledok rozdielnej výchovy a vplyvov okolia?

Táto otázka je stále súčasťou neutíchajúcich polemík. Veľký ohlas vyvolali výsledky výskumov v 70. rokoch podporujúce vplyv genetiky na rozdiely medzi pohlaviami v mentálnych schopnostiach človeka. Zistilo sa, že mozog ženy a muža sa odlišuje v organizácii oboch mozgových pologúľ – hemisfér. Mužský mozog je stavaný tak, že pracuje skôr oddelene ako integrovane, a tým dosahuje aj lepšie výkony v istých sférach. To znamená, že ak ide o riešenie verbálnych úloh, muži praváci používajú takmer výhradne ľavú hemisféru, a ak sa zaoberajú priestorovou úlohou, použijú takmer výhradne pravú hemisféru. V praxi to však tiež znamená, že muži pokojne dokážu v zápale inej činnosti zabudnúť na to, že majú vybrať dieťa zo škôlky.

Dominancia mozgových hemisfér je úžasná, možno práve ona dokáže produkovať géniov z umeleckých oblastí – viac sochárov a maliarov bolo mužov, celkove viac géniov bolo mužov. Ale, pozor, aj viac retardovaných je mužov, aj medzi tými, ktorí nič nedokázali, je viac mužov.

Je to teda raz navždy dané? A čím?

Ak jestvuje biologický základ pohlavnej rozdielnosti v myslení človeka, možno predpokladať, že ju spôsobujú práve pohlavné hormóny. A skutočne, jedným z najfascinujúcejších zistení posledných dvoch desaťročí je skutočnosť, že práve testosterón je najdôležitejším faktorom, ktorý ovplyvňuje centrálne nervové štruktúry, a následne aj poznávacie schopnosti človeka. Testosterón je prítomný u oboch pohlaví, ibaže v odlišných koncentráciách. Výsledky testov, ktoré sme robili so študentmi na priestorovú orientáciu, napríklad dokázali, že muži s istou hladinou testosterónu dosahovali lepšie výsledky. Tieto pozorovania umožňujú predpokladať, že zrejme jestvuje optimálna hladina testosterónu, pri ktorej je priestorová predstavivosť najlepšia. Podľa doterajších poznatkov je to koncentrácia, ktorá je blízka nízkej v rámci normálnych hodnôt u mužov. Skúsenosti napríklad hovoria, že tie najschopnejšie manažérky majú vyššiu testosterónovú hladinu v rámci normálnych ženských koncentrácií, ktoré sú samozrejme nižšie ako u mužov. Zároveň sa to premieta aj do ich telesného vzhľadu, nevyzerajú tak žensky, sú veliteľskejšie. Tie najženskejšie typy žien, ktoré majú tvary presýpacích hodín, skôr nemajú nejaké veľké ambície stať sa manažérkami alebo šéfkami. Aj to je vplyv hormónov.

Keď vieme, že napríklad testosterón vplýva na priestorovú predstavivosť a estrogén zase na zlepšovanie pamäti, nemohli by sa podávať v tabletkách?

Áno, to by šlo, avšak estrogénová tabletka nie je len na zlepšenie pamäti, zvyšuje zároveň napríklad riziko vzniku rakoviny prsníka. To nie je tak, že si zoberieme testosterónovú tabletku, hurá a budeme super tvoriť. Nemôžeme si s prírodou robiť, čo chceme. A okrem toho, v našom mozgu účinkuje mnoho ďalších chemických látok, ktoré spoluovplyvňujú jeho fungovanie. Farmaceutické firmy majú, samozrejme, v plánoch niečo podobné vyvinúť, a zároveň potlačiť škodlivé účinky hormónov. Či sa to podarí, nevedno.

Ukazuje sa tiež, že muži sú čoraz ženskejší. Je na to nejaká odpoveď?

Zase to môžu byť hormóny. Môže to byť práve dôsledok premorenia chemikáliami, preestrogenizáciou pôdy, vzduchu, všetkého, čo jeme. Všade v prostredí je veľa estrogénov a predpokladá sa, že práve ony znižujú mužnosť mužov. Sú dokonca štúdie, ktoré naznačujú tendenciu, že muži budú strácať čoraz viac svoj mužský potenciál. Neprejaví sa to hneď, možno o sto-dvesto rokov. Ale nie je to len hormónmi, je to aj tlakom spoločnosti. Od žien sa dnes žiada veľa. V súčasnej ekonomickej situácii je len málo mužov, ktorí dokážu sami uživiť rodinu. Poznám len veľmi málo žien, ktoré si môžu dovoliť ostať s deťmi doma.

Aj ženy od mužov chcú často čoraz ženskejšie veci. Napríklad, aby v noci vstávali k dieťaťu a prebalili ho.

Áno, je to často nad ich sily. To hovorím ako matka štyroch detí aj ako vedecká pracovníčka. Ženy s novorodeniatkami majú celú noc zapnuté v mozgu špeciálne strážne body. Stačí, keď sa dieťa pohne, matka sa zobudí, hoci si neželá nič iné len spať. Preto nie je rozumné, aby ženy terorizovali mužov a nútili ich vstávať k dieťaťu. Na to muži vo všeobecnosti nemajú od prírody výbavu. Hoci dobrá vôľa dokáže prekonať aj biológiu!

Čo hovoríte na psychowalkmany, prístroje, ktoré nám prepnú mozog do alfa hladiny, a on je vraj schopný pracovať efektívnejšie?

Ja v to neverím. Učiť sa napríklad cudzie jazyky v alfa vlnách, to by bolo príliš jednoduché. Považujem to za komerčnú záležitosť. Natlačia do vás za týždeň slovnú zásobu, ktorú by ste sa inak učili niekoľko mesiacov, ale ak slovíčka nebudete precvičovať, zabudnete ich. Také zázraky neexistujú.

Tvrdí sa, že o mozgu toho stále viac nevieme, ako vieme. Odkiaľ však napríklad vieme to, že svoj mozog využívame len na osem či desať percent?

V učebniciach fyziológie pre študentov sa píše, že mozog pracuje na päť či osem, prípadne desať percent. Aj ja som sa pýtala, ako to môžeme vedieť, keď nepoznáme tých sto percent? To ma vždy fascinovalo, ako si to niekto môže dovoliť napísať, že mozog pracuje na desať percent. Hľadala som odpoveď, a snažím sa pátrať ďalej, ale jednoznačnú odpoveď nepoznám. Sú ľudia, ktorí majú výnimočné schopnosti mozgu, ktorí dokážu v mysli sčítavať, odčítavať, násobiť spamäti štvorciferné čísla, zapamätať si neuveriteľné cifry. Napríklad autisti.

Tí však nie sú schopní obstáť v bežnom, praktickom živote. Dokonca sa hovorí, že sú to ľudia z inej planéty. Vypovedá to o niečom? Napríklad o tom, že nie sme vlastne predurčení využívať kapacitu mozgu naplno?

Ktovie. Možno. Tá kapacita v mozgu asi existuje, len my ju nevieme zatiaľ odkryť a využiť. Ako keby nám to nebolo zatiaľ dovolené. Ako keby nám bolo treba v prvom rade žiť reálny život, starať sa o seba, o potomstvo, a to tak zamestnáva mozog, že preto tie kapacity nevyužíva. Ale to sa už púšťam do niečoho, na čo neviem odpoveď. Ak by nám bola daná takáto superiorná pamäť, bolo by to pre naše dobro? Alebo na zošalenie? To sú otázky, na ktoré nevieme odpovedať.

Myslíte, že ak raz na to nájde niekto odpoveď, bude to muž či žena?

Ani na to nie je odpoveď. Najzaujímavejšie je to, že my rozmýšľame tým, o čom rozmýšľame, o čom sa učíme. Len svoj mozog môžeme používať na to, aby sme zistili, ako táto najzložitejšia a najkomplexnejšia štruktúra funguje. To je fascinujúce. Do akej miery nám náš mozog dovolí učiť sa o ňom samom, kam nás pustí? Či to bude muž alebo žena? Ktovie?

EVA HRDINOVÁ