a. Podľa marcovej štatistiky záujem o asistentov doteraz prejavilo 2213 hendikepovaných. O tom, aký majú význam v ich živote, sme hovorili s LÝDIOU BRICHTOVOU, riaditeľkou odboru integrácie občanov so zdravotným postihnutím Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.Čo predstavuje osobný asistent pre ťažko zdravotne postihnutého človeka?
Je to nový progresívny nástroj založený na filozofii nezávislého života hendikepovaných ľudí, ktorí chcú byť nezávislí od partnera, rodičov, rodinných príslušníkov, ale aj priateľov.
Odkiaľ sa to k nám dostalo?
Zo Spojených štátov. V šesťdesiatych rokoch tam občania s ťažkým zdravotným postihnutím bojovali za svoje ľudské a občianske práva a založili hnutie Nezávislý život. Jedným z nástrojov na jeho dosiahnutie je osobná asistencia.
Mnohí si myslia, že asistent a opatrovateľská služba je jedno a to isté.
To je zásadný omyl. Asistent je pre ľudí, ktorí sa chcú aktívne zapájať do života a nestačia im iba múry bytu. Kým asistentov si môžu hendikepovaní sami vyberať, riadiť ich podľa svojich potrieb, opatrovateľskú službu im úrad prideľuje a občan so zdravotným postihnutím je v tomto vzťahu objektom, nie subjektom starostlivosti.
Kto sa môže stať osobným asistentom?
Ktorýkoľvek občan starší ako 18 rokov, spôsobilý na právne úkony.
Až do januára tohto roku mohli funkciu asistentov zastávať aj rodinní príslušníci. Prečo prišlo k zmene?
Boli sme si na ministerstve vedomí, že naši ľudia si veľmi ťažko púšťajú neznámych ľudí do domácností a zvlášť, ak je v nich ešte aj ťažko postihnutý občan, ktorý si vyžaduje pomoc aj pri tých najintímnejších činnostiach. Preto sme na začiatok súhlasili, že päťdesiat percent rozsahu činností, pri ktorých občan potrebuje pomoc, budú môcť vykonávať rodinní príslušníci. Žiaľ, ukázalo sa, že mnohé rodiny nepochopili hlavný zámer vzniku osobnej asistencie a začali túto možnosť využívať skôr vo svoj prospech.
Ako?
Zobrali to ako náhradný príjem do rodiny. Využili tých päťdesiat percent, ale na zvyšok si už cudzieho človeka nenajali. Pre postihnutého to neznamenalo žiadnu zmenu v kvalite jeho života, nedostával sa von medzi ľudí, nebol v ničom aktívny, neintegroval sa medzi zdravých.
Lenže mnohí rodičia alebo partneri tvrdia, že postihnutý je zvyknutý iba na toho-ktorého rodinného príslušníka.
Ak sú obaja, občan s postihnutím aj opatrovník, presvedčení, že ináč to nejde, môžu požiadať o iný nástroj pomoci – o peňažný príspevok za opatrovanie.
Kto rozhoduje, že ťažko zdravotne postihnutý občan asistenta naozaj potrebuje?
Postihnutý si podá žiadosť na okresný úrad a tím odborníkov posúdi osobnostné predpoklady záujemcu, jeho rodinné a širšie sociálne prostredie. Najrozhodujúcejšie je, či má záujem žiť aktívnym životom, aké sú jeho ambície, plány a podobne.
Koľko hodín denne môže s ním asistent stráviť?
Maximálne dvadsať za deň. Závisí to od činností, ktoré si občan nevie vykonať sám, a preto potrebuje pomoc asistenta. To posudzujú v spolupráci s občanom odborníci, ktorí určia denný rozsah hodín osobnej asistencie žiadateľa.
Ako je to s ich výberom?
Asistentov si vyberá občan a vzniká medzi nimi občiansko-právny vzťah.
Môžu sa pri jednotlivcovi striedať viacerí?
Áno, záleží to od rozhodnutia aktivít občana s postihnutím. Niektorí majú aj viacerých asistentov, ktorí sa striedajú podľa možností.
Ako je to s platením osobnej asistencie?
Peňažný príspevok sa poskytuje občanovi s postihnutím, a ten potom podľa počtu odpracovaných hodín vypláca asistenta. Hodinová sadzba je 52,35 koruny.
Musia sa hodiny osobnej asistencie vyčerpať každý mesiac, alebo je ich možné prenášať?
Reguluje si to občan podľa svojej potreby, nevyčerpané hodiny z jedného mesiaca môže použiť neskôr, ale nemôže ich preniesť do ďalšieho roka.
Koľko asistentov máte v evidencii?
Presné počty ešte nepoznáme, práve ich mapujeme. Trend je ale stúpajúci, ujalo sa to v praxi , vytvárajú sa tým pracovné príležitosti aj pre nezamestnaných.
