Poznáte príbeh o troch múdrych opiciach? Každá z nich si oboma rukami zakrýva inú časť tváre – jedna oči, druhá ústa, tretia uši. Drevená soška zobrazuje životnú múdrosť, ktorá sa v Japonsku odovzdáva z pokolenia na pokolenie. Hovorí: „Nepozeraj sa, nehovor a nepočúvaj to, čo je zlé!“ Akosi prirodzene sa riadim týmto krédom, takže napríklad mojej priateľke, teraz už celkom čerstvo manželke, okamžite nevyčítam, čo sa mi prípadne na jej počínaní nepáči. Vždy dúfam a čakám, že si to nesprávne uvedomí sama. Taký je japonský spôsob komunikácie, kritizovať je nezdvorilé. Som teda trpezlivý, pokúšam sa nič nepovedať a predstieram, že som nič nevidel. Ale moja žena neváha: Hnevá sa, že zrazu nič nehovorím, že som akýsi zdržanlivý, a tvrdí, že práve preto musí byť ona až príliš otvorená. Takto sa občas s mojou ženou hádame.
Povedal som jej príbeh o troch múdrych opiciach. Poznala ho, ale – opica jedna – vyložila si ho po svojom. Pre ňu vraj z neho plynie ponaučenie, že sa treba pozerať, treba hovoriť a treba počúvať. Trochu som zaváhal a pozrel do encyklopédie. Príbeh a soška s troma opicami sú dnes známe po celom svete, pôvod však určite nemajú európsky. Myslím si, že v Európe nájdete opice zväčša iba v zoo. Zato v Japonsku sa pohybujú vo voľnej prírode, a aj preto je od ich správania odvodených mnoho ľudových múdrostí. Ak napríklad ktosi urobí chybu, obyčajne mu hovoríme: „Aj opica občas padne zo stromu.“ Takto si s mojou ženou odpúšťame. Masahiko
(Autor je japonský novinár
žijúci momentálne na Slovensku.)
