Jachtár Jozef Varsányi oboplával zemeguľu: „Na mori možno zažiť skutočnú voľnosť a slobodu. Nikdy ho neprestanem milovať a kým sa budem plaviť, budem ho i preklínať.Vyplnilo časť môjho života. Vrásky, ktoré z neho mám možno po čase zmiznú, určite však nezmiznú spomienky. Pre to, aby som sa mohol na vlastnej lodi vydať na cestu okolo sveta, som bol ochotný predať všetko, čo som mal. Manželka s tým súhlasila, a ja som preto súhlasil s tým, že jachta sa bude volať po nej – Zuzana. Na mori človek prežije veľa krásneho, ale najkrajší je vždy návrat domov.“

Študent Martin Miček si na svoj koníček zarába na lodi: „More upokojuje. Sakramentsky. Nikto vás nezaťažuje, nezvoní vám telefón. Ako skipper si môžem vybrať partiu ľudí, ktorí mi vyhovujú a s ktorými sa budem cítiť dobre. Intenzívne vnímam, že more sa hýbe, čím naznačuje, že som v kontakte s niečím živým. Som odkázaný sám na seba a na to, aby som sa niekam dostal, si musím veriť. Sám sebe musím dokázať, že som toho schopný. Je ťažké vyznať lásku k moru, na to treba básnika. Ja nie som básnik, som len námorník.“

Televízny režisér Peter Gerža trávi na mori tri mesiace do roka: „More, to je iný svet. Platia na ňom úplne iné zákony. Tu je človek príliš zviazaný so sociálnym prostredím. V komplikovaných vzťahoch, ktoré ovládajú efemérne hodnoty, sa často cíti stratený. Len veľmi málo vecí môže ovplyvniť. Na mori je všetko jednoznačné – z toho, čo sa odohráva na oblohe, môže vytušiť, čo sa bude diať dole, na hladine. Samozrejme, aj tu sa stretáva s mnohými nástrahami a nepredvídateľnými udalosťami. Spolieha sa však na seba a vie, že keď niečo dopadne zle, je to zrejme jeho vinou.“