FOTO - ŠTÚDIO 12
* Réžia: Zuzana Ferenczová * Hrajú: Mária Kráľovičová, Anita Szvrcseková, René Jankovič, Marek Majeský * Premiéra 23. 11. 2002 v Štúdiu 12 Divadelného ústavu
Najhoršia je veľká materinská láska. Materinská láska namiesto kávy, namiesto spánku. Namiesto smrti. Matka Susanne a Josepha je bláznivá. Celé svoje úspory za hranie na klavír v kine Eden dala za pozemok plný bahna a soli. Nevzdáva sa. Píše listy koloniálnym katastrálnym úradníkom, stavia hrádze proti Tichému oceánu i životu.
Poslucháčka Vysokej školy múzických umení Zuzana Ferenczová si pre režijný projekt zvolila autorku a tému, ktorá je pre mnohých kultová. Inscenovanie Durasovej Kina Eden je teda istým spôsobom odvážne, ale práve na podobné pokusy má priestor Štúdia 12 slúžiť. Inscenácia z pochopiteľných dôvodov rezignovala na presnejšie definovanie sociálnej štruktúry. Bola viac o rodinných a mileneckých vzťahoch ako o triednych a národnostných rozdieloch. Réžia sa ukázala ako najúčinnejšia tam, kde sa podarilo nájsť malé detaily, ktoré pomohli hercom odkryť situáciu a charakter.
Anita Szvrcseková ako hravá i zvodná Susanne bola centrom, živlom i jednotou celej inscenácie. Herečka ukázala, že jej meno sa treba začať učiť písať. René Jankovič ako brat Joseph zostal priveľmi v úzadí svojej sestry. Aj skúsenejší Marek Majeský pôsobil viac ako ilustrácia Susanninej monodrámy než ako autonómna postava. Mária Kráľovičová so sympatickou odvahou prijala hosťovanie na nezávislom projekte. Svoju postavu prezentovala s viditeľnými známkami šialenstva, menej by mohlo byť niekedy viac.
Čo sa týka náznakovej scénografie, aj pri študentskom projekte je pomerne riskantné postaviť scénu na prvkoch, ktorých obchodná značka sa dá poľahky odčítať. Ani kostýmy nepresvedčili, modrý horizont v tvare V však navodil tú správnu atmosféru úzkosti. Projekt si mnohé vyskúšal, mnohé aj nádejne naznačil. Na začiatok to nie je málo.
