Najproblémovejšou delimitovanou školou v okrese Košice-okolie, je druhá najväčšia škola v okrese, ZŠ Valalíky. Starosta obce Milan Tóth (na obr.) v auguste odmietol podpísať preberací protokol, kým na účte obce nebude 5,5 milióna korún nutných na opravu nefunkčnej kotolne a staticky vážne narušenej vstupnej haly. Preberací protokol síce nie je podpísaný ani dnes, starosta však už dal opraviť za obecné peniaze vstupnú halu, aby deti nemuseli chodiť cez núdzové východy. Kotolňa sa aj napriek zákazu naďalej používa. FOTO TASR - SVÄTOPLUK PÍSECKÝ
Od nového roku už budú základné školy definitívne spravovať a financovať obce a stredné školy vyššie územné celky. Ani jedna zo zúčastnených strán však presne nevie, čo ich čaká. Peniaze, ktoré školy dostali na tento rok, už minuli. A koľko dostanú od januára, je vo hviezdach.
Peniaze pre ne nemajú
„Starosta nám povedal, že ak nedostane na školu peniaze, jednoducho ju zavrie,“ povedala SME riaditeľka základnej školy v Nitrianskom kraji.
„Poslal som starostovi rozpočet školy na budúci rok a on mi tvrdí, že mi môže dať polovicu. Vraj má ledva na prevádzku obce,“ hovorí riaditeľ školy z okresu Považská Bystrica. „Ja však tie peniaze pre chod školy nutne potrebujem!“
Generálny sekretár Únie miest Slovenska Marián Minarovič SME povedal, že o problémoch s peniazmi vedia a snažia sa ho riešiť.
Riešenie vidia v tom, „aby samosprávy a obce dostávali stálu, zákonom stanovenú sumu. Aby nemuseli každý rok improvizovať, čakať na schvaľovanie rozpočtu a prideľovanie peňazí.“
Aj preto pred dvoma týždňami únia upozornila na nedoriešený problém financovania a často i nevyjasnené právne vzťahy. Minarovič však vie, že do januára sa nápravy nedočkajú: „Ale treba to zohľadniť v návrhu rozpočtu pre rok 2003, niet inej cesty.“
Školy sa budú zatvárať
Hrozba, že niektorí starostovia môžu začať školy zatvárať, sa stáva reálnou.
V rámci racionalizácie prehustenej siete škôl to vraj bude len dobré. „Konečne nebude vedľa seba fungovať päť poloprázdnych škôl,“ tešia sa racionalizačné komisie. Počet škôl totiž u nás stále rastie, hoci počet žiakov klesá (pozri tabuľku). Akékoľvek rušenie škôl však vyvolalo veľký odpor učiteľov aj rodičov.
Na koho „padne kosa“, ukáže až čas. Ak starosta nebude mať na prevádzku, údržbu školy a platy zamestnancov peniaze, má len dve východiská.
„Buď za sťažených podmienok zabezpečí prevádzku školy vo vlastnej obci, alebo školu zruší, spojí sa s iným kolegom a zabezpečí dopravu detí do susednej obce,“ hovorí Minarovič. „Rozdiel medzi štátnou správou a samosprávou je v tom, že starosta tento problém jednoducho bude musieť riešiť. Myslím si však, že žiaden starosta nedovolí, aby deti ostali bez ďalšej možnosti vzdelania.“ SOŇA REBROVÁ
