Školy, ktoré stoja napríklad na lukratívnych parcelách sa obávajú špekulácií: Niekto pustí chýr, že škola je v útlme, rodičia dajú deti inde – zriaďovateľ potom skonštatuje, že škola je nenaplnená, zruší ju a pozemok či budovy výhodne predá. Môže ministerstvo korigovať takéto prípady?
„Ak to niekto urobí premyslene, dá sa škola zlikvidovať presne tak ako banka,“ hovorí štátny tajomník František Tóth. „Ale riaditeľ sa musí brániť, formovať verejnú mienku. Ministerstvo nemá kapacity, aby rozplietalo klbká takýchto manipulácií. Decentralizáciu však robíme aj preto, aby sa regionálne problémy riešili v regióne. Existuje predsa verejná kontrola. Prečo si ľudia zvolili takú samosprávu, ktorá ide proti ich záujmom?“
Keď si obec zváži, že školu chce, i keď má málo žiakov, a dokáže nájsť prostriedky na jej financovanie, môže ju mať. Ministerstvo však dá zo štátneho rozpočtu len tú časť, ktorá škole podľa počtu detí prináleží.
Ale na Slovensku je priveľa škôl. A mnohé, napriek tomu, že kedysi boli známe vysokou kvalitou svojich absolventov, dnes zívajú prázdnotou. Ministerstvo hovorí, že sme chudobní na to, aby sme zo sentimentu držali nad vodou školy, ktoré sú nenaplnené. A detí je stále menej. S budovami škôl bude treba niečo robiť. Treba sa zmieriť s tým, že niektoré budú využívané na iné ako školské účely, niektoré možno zbúrajú a na ich mieste vyrastú bytovky. „Bol by som rád, keby sa zriaďovatelia správali k týmto priestorom hospodárne,“ hovorí František Tóth. „V princípe by mali byť príjmy z týchto budov čo najvyššie, pretože aj ony sú zdrojom peňazí v obecnom rozpočte. Počítame s nimi v rámci viaczdrojového financovania. A z tohoto rozpočtu nakoniec bude profitovať aj školstvo, ak budú mať občania o to záujem. (gal)
