FAKTY: Kľúčové témy záverečných rokovaní o vstupe do EÚ

BRUSEL 3. decembra (SITA/Reuters) - Desiatka kandidátov na vstup do Európskej únie (EÚ) obnovila v pondelok rokovania s predsedníckou krajinou Dánskom o finančnej ponuke, ktorú Dáni považujú za konečnú. Dánsko je rozhodnuté vyriešiť finančnú stránku rozší

renia únie pred summitom, ktorý prebehne 12. a 13. decembra v Kodani. Únia zrejme na summite pozve 10 prevažne postkomunistických krajín na vstup do 15-členného európskeho bloku. Nasledujú hlavné body, ktoré chce Dánsko vyriešiť počas nasledujúcich dvoch týždňov:

Priame platby
Únia chce zvyšovať priame platby poľnohospodárom z novo prijatých krajín postupne počas desiatich rokov. Najprv im hodlá vyplácať 25 percent sumy, ktorú poberajú súčasní členovia. Kandidátske krajiny považujú tento zámer za nespravodlivý. Dánsko naznačilo, že vyplácaný podiel by mohol byť zvýšený na 40 percent, a to buď presmerovaním fondov únie vyčlenených na rozvoj vidieka, alebo využitím štátnych rozpočtov kandidátskych krajín. Kandidáti návrh opatrne privítali. Súčasne však tvrdia, že pre zaistenie budúcej konkurencieschopnosti poľnohospodárov by to nemuselo stačiť. Dánsky ústupok v priamych platbách rozhneval niektorých súčasných členov únie, najmä Nemecko, ktoré tvrdí, že tento krok sťažuje reformu nákladnej poľnohospodárskej politiky EÚ.

Kompenzácie
Dánsko navrhlo, aby kandidátske krajiny dostali v prvom roku členstva kompenzáciu vo výške jednej miliardy eur. Suma má zmierniť počiatočné problémy s finančnými tokmi. Uchádzači budú každý mesiac prispievať do európskeho rozpočtu, a to už od začiatku mája roku 2004, keď zrejme vstúpia do únie. Finančná pomoc k nim však tak skoro nedorazí. Kandidátske krajiny chcú mať istotu, že budú mať pozitívnu bilanciu aj v prvom roku členstva. O vstupných podmienkach budú musieť hlasovať budúci rok v referende. Dánsky plán počíta s tým, že Poľsku pripadne v rámci kompenzácie 440 miliónov eur. Zďaleka najväčší z desiatich kandidátov však chce zvýšiť túto sumu na zhruba jednu miliardu. To mu však asi nebude odsúhlasené.

Kvóty
Zvýšenie výrobných kvót, ktoré ponúka Dánsko, nie je podľa kandidátskych krajín dostatočné. Kvóty sa rovnako ako veľkosť úrody v určitom roku berú do úvahy pri stanovovaní výšky priamych poľnohospodárskych platieb. Napríklad Poľsko požaduje pri mlieku ročné výrobné kvóty vo výške zhruba 11,5 milióna ton, čo je tesne pod jeho súčasnou úrovňou produkcie. Únia však žiada objem produkcie menšiu ako deväť miliónov ton. Poľsko registruje zvýšenie domáceho dopytu a nechce sa stať čistým dovozcom mliečnych výrobkov. Výrobcovia mlieka z únie, zvlášť Francúzsko, vnímajú túto tému citlivo. Zvýšenie kvót a porovnávacieho základu pre stanovenie veľkosti úrody požaduje aj Portugalsko, a to v prípade, že si ich vybojuje Poľsko. Dánsko už vyšlo kandidátom čiastočne v ústrety. Navrhlo totiž, aby pri stanovovaní veľkosti úrody a poľnohospodárskej plochy vzalo do úvahy to najlepšie obdobie z rokov 1995 až 1999, keď krajiny prežívali bolestivý prechod na trhovú ekonomiku.

Regionálna pomoc
Kandidáti sú nespokojní, že únia bude financovať ich chudobné regióny a infraštruktúru menej, ako pôvodne plánovala. V prvých troch rokoch členstva krajiny dostanú 23 miliárd eur oproti predtým zvažovaným 25 miliardám.

Ochrana hraníc a jadrová bezpečnosť
Brusel ponúkol kandidátskym krajinám 900 miliónom eur na zvýšenie ochrany hraníc. Krajiny si majú túto sumu rozdeliť podľa veľkosti populácie. Všetci kandidáti sa chcú zapojiť do schengenského systému, v ktorom neexistuje pasová kontrola na hraniciach medzi členskými štátmi. K tomu však dôjde najskôr až v roku 2006. Únia navrhla, aby bolo vyčlenených viac finančných prostriedkov na uzavretie atómových elektrární v Litve a na Slovensku.

Ostatné
Niekoľko kandidátskych krajín žiada špeciálne ústupky. Podľa návrhov Bruselu nesmú občania novo prijatých krajín istý čas pracovať v ostatných členských krajinách. Česká republika ale žiada, aby sa opatrenie nevzťahovalo na českých vodičov kamiónov. Poľsko a Maďarsko zasa musia doriešiť otázku voľnej súťaže. Krajiny sa totiž nie sú schopné s úniou dohodnúť na daňových úľavách pre zahraničných investorov. Malý stredomorský ostrov Malta trvá na tom, aby mu zostala na potraviny, lieky a tlač nulová daň z pridanej hodnoty (DPH). Lotyšsko a Estónsko si chcú ponechať právo loviť rysy, medvede a menšie slede, než dovoľujú smernice únie.

ph;kh

SME

FAKTY: Kľúčové témy záverečných rokovaní o vstupe do EÚ

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

FAKTY: Kľúčové témy záverečných rokovaní o vstupe do EÚ

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?