v Neuilly-sur-Seine, jeho otec, pôvodom Sicílčan, bol známy sochár.

FOTO - TASR

Záujem bol obrovský. Belmondo, člen Čestnej légie, lámač sŕdc, šibalský dobrodruh so šialenou energiou z filmov ako Cartouche, Muž z Ria, Muž z Hongkongu, Muž z Acapulca, bol vždy hrdý na to, že nepotrebuje kaskadérov. Ten istý Belmondo bol veľkou postavou novej vlny francúzskeho filmu. V Trenčianskych Tepliciach tento rok premietali jeden z jeho prvých slávnych filmov - Na konci s dychom Jeana-Luca Godarda. Umelecký aj dobrodružný Belmondo má tú istú prirodzenosť, ktorá sa stala súčasťou dejín filmového umenia aj ľudovej zábavy.

Na polhodinovej tlačovej besede mal šancu položiť otázku len zlomok z prítomných novinárov. Z tých, čo mali slovo, nikto nechcel vedieť nič o tom, ako Belmonda pred pár rokmi volal na Slovensko otvárať diaľnice pán neďalekého penziónu Elektra, ani to, či naozaj namiesto seba Mečiarovi poslal svojho syna. Polhodina s Belmondom kypela len vzájomnými prejavmi sympatie. Prirodzenosť odzbrojuje - iste nielen na Slovensku.

Chcete ešte hrať vo filmoch alebo sa budete venovať len divadlu?

„Začínal som v divadle a ani na okamih mi nenapadlo, že by som mohol hrať vo filmoch. Sníval som, že budem hercom v Comédie Francaise. Teraz mám chuť robiť oboje. Samozrejme, ak sa publikum ešte bude na mňa pozerať.“

Hrali ste často rebelov a mužov so silným charakterom. Ste taký?

(Smiech.) „Herecké umenie spočíva v schopnosti vyvolať v divákoch chuť snívať. Ak chcete, aby som mal silný charakter, je to v poriadku. Snívajte ďalej.“

Čo obdivujete na súčasnom európskom filme?

„Predovšetkým by sme nemali bojovať proti americkému filmu. Mnoho európskych režisérov sa snaží napodobňovať americké filmy namiesto toho, aby rozprávali príbehy z vlastných krajín.“

Čo vám váš vek dáva a čo berie?

„Nikdy som nebol posadnutý vekom. Čím má herec viac rokov, tým lepšie preňho. Ak raz nebudem vládať, skončím s tým, že som prežil krásny život.“

Čo sa vám na filme páči?

„Vôbec mi nevadia pekné ženy a rýchle autá. Film je totiž aj vytváraním sna. Má pomôcť ľuďom snívať. Na svete je veľa vojen, biedy a nešťastia a film je jedným z prostriedkov, ako sa od toho na chvíľu odpútať.“

Nemáte niekdy chuť na hviezdne maniere?

„Nie. Môj otec bol veľký sochár a zostal veľmi skromný. Nemám dôvod byť akokoľvek namyslený. Stal som sa slávny, ale nezmenilo ma to. Spávam na tej istej posteli ako predtým, ešte stále mám priateľov zo strednej školy. Potrpím si na rodinu, mám záhradu, do ktorej nikoho nevpustím.“

Nebáli ste sa kaskadérskych scén?

„Spoznal som veľa bohatých a veľa chudobných ľudí. Aj tí prví, aj tí druhí vedeli byť veľmi nešťastní. Najdôležitejšie je teda vedieť sa ráno zobudiť a povedať si: som šťastný človek. Toto som si hovoril aj pri nakrúcaní rôznych nebezpečných scén. Ak to robím s láskou, nemôže sa mi nič stať.“

Ste držiteľom Ceny Čestnej légie. Čo pre vás ceny znamenajú?

„Mnohokrát som odmietol ceny, no v prípade Ceny Čestnej légie to nešlo. Bolo to, akoby mi ďakovala celá krajina. Budem mať sedemdesiat rokov a už viem, že sú aj dôležitejšie veci ako stužka Čestnej légie.“

Čo je to to dôležitejšie?

„Napríklad, že diváci ešte stále chodia na moje filmy, že na tlačovú konferenciu príde toľko novinárov ako tu teraz. To, keď mi ľudia na ulici poďakujú a chcú si so mnou podať ruku.“

Tušili ste pri nakrúcaní Na konci s dychom, že film vojde do dejín?

„Určite to nikto z nás netušil. Ale na tom až tak nezáleží, či sa filmy podaria. Dôležité je, či ich robíte s láskou. Týka sa to aj filmov, ktoré sú neúspešné. Účinkoval som v osemdesiatich siedmich filmoch. Keby všetky boli majstrovské, tak by som dnes mal svoju sochu v Louvri. Je príjemné, keď vám niekto povie, že film, v ktorom ste hrali, je legendárny, a dobre sa to počúva, ale uvedomujem si, že príde nová generácia, ktorá ma odstrčí a vymení. “

Prečo ste sa stali hercom?

„Mali sme vo Francúzsku známeho boxera Marcela Serdana, majstra sveta. Všetci chalani v mojom veku sa vtedy chceli stať boxermi a usilovne trénovali. Aj ja. Po niekoľkých prehratých zápasoch som si však uvedomil, že zo mňa boxer nebude. Stal som sa hercom.“ (puk)