„Málo ste pre nás urobili!“ vyhlásila rezolútne tlačová tajomníčka Art Filmu Iveta Pospíšilová a s týmito slovami vykázala z priestranstva pri Moste slávy redaktora Magazínu SME. Art Film sa práve chýlil k svojmu vrcholu. O niekoľko minút mal Jean-Paul Belmondo na most priskrutkovať tabuľku so svojím menom.
Najväčší filmový festival na Slovensku začalo pred pár rokmi, ako povedal jeho riaditeľ Peter Hledík, budovať niekoľko nadšencov. Na najväčšiu celebritu, Belmonda, sa do Trenčianskych Teplíc zišlo pätnásť autobusov z celého Slovenska, Moravy a aj malý mikrobus z Prahy, informoval festivalový denník.
V malej krajine vie kultúrna verejnosť oceniť, že raz v roku je možnosť vidieť niekoľko zaujímavých filmov naraz, napríklad študentských a dokumentárnych, ktoré sa nedostanú do bežnej distribúcie a ani do televízií.
Ocení, pochopiteľne, aj krátku prítomnosť veľkej hviezdy predchádzajúcich desaťročí, ako je Belmondo. Hviezdy v Trenčianskych Tepliciach zas vedia oceniť, že ich vieme oceniť. Rozdiel oproti iným veľkým festivalom, napríklad Karlovým Varom, spočíva len v tom, že na iné festivaly chodia svetové celebrity v súvislosti s nejakým novým filmom, ktorý tam uvedú, do Trenčianskych Teplíc na to, aby nám urobili radosť.
Riaditeľ festivalu Peter Hledík sľúbil, že budúci, desiaty ročník „výrazne postúpi na rebríčku kvality“. Festival krajiny s malou kinematografiou nemôže konkurovať úrovňou klebiet Cannes, nemôže mať najdrahšie tváre ani ceny. Môže mať svoju jedinečnosť, pokiaľ z neho organizátori nebudú chcieť robiť hlavne niečo, čím nebude. Potom by ich už nemuselo tak zaujímať, čo pre nich kto kedy urobil. ANDREA PUKOVÁ
