BRATISLAVA 7. novembra (SITA) - Slovenské dobiehanie vyspelých štátov Európskej únie sa vlani zastavilo. Konštatuje to aktuálna analýza konvergencie slovenskej ekonomiky za rok 2014, ktorú vypracovala Národná banka Slovenska (NBS). Môže za to spomalenie hospodárskeho rastu Slovenska. Objem hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily tak stagnoval na úrovni 76 % priemeru Európskej únie. Pokles relatívnej výkonnosti však pokračoval aj vo väčšine krajín eurozóny a priemerná výkonnosť eurozóny sa mierne znížila. Výrazné rozdiely hospodárskej úrovne v rámci únie však zotrvali. Najvyšší HDP na hlavu malo naďalej Luxembursko na úrovni 264 % priemeru únie a naopak najnižší Bulharsko s 47 % priemeru.
Vyhliadky na nasledujúce obdobie sú z tohto pohľadu pre Slovensko o niečo pozitívnejšie, negatívne ich však môže ovplyvniť napríklad súčasný geopolitický vývoj. Aj keby sa ale súčasné očakávania centrálnej banky naplnili, k vyspelej Európe by sme sa približovali oveľa pomalšie, ako v minulosti. "Výhľad vývoja na nasledujúce roky ukazuje oživenie dobiehania na Slovensku. Jeho tempo však bude z historického hľadiska veľmi nízke a nepriaznivý geopolitický vývoj môže očakávané oživenie dobiehania oddialiť," píše sa v konvergenčnej správe.
Podľa odhadov Národnej banky Slovenska by tak slovenský hrubý domáci produkt na obyvateľa v parite kúpnej sily mal v tomto roku stúpnuť na 76,5 % priemeru únie, v roku 2015 na 77,2 % priemeru únie a napokon na 78,5 % priemeru krajín spoločenstva v roku 2016. Mierne optimistickejšia je Európska komisia, ktorá predpokladá rast slovenského HDP na hlavu v tomto roku na 77 % priemeru a o rok na 77,8 % priemeru krajín únie. Rásť by mala aj produktivita práce na Slovensku. V porovnaní s priemerom krajín únie by mala tento rok dosiahnuť 82,7 %, o rok 83,6 % a v roku 2016 by mala dosiahnuť 85,1 %. Cenová hladina na Slovensku by v porovnaní s priemerom únie mala v nasledujúcich rokoch viac menej stagnovať. V tomto roku by mala predstavovať 67,3 %, v roku 2015 by to malo byť 67,1 % a v roku 2016 opäť 67,3 % priemeru únie.
Relatívne zaujímavo sa však vyvíja nominálna konvergencia, teda plnenie tzv. maastrichtských kritérií. Slovensko by totiž malo byť v nasledujúcich rokoch jednou z úzkeho kruhu krajín, ktorá ich spĺňa všetky. Deficit verejných financií by sa teda mal udržať pod hranicou 3 % hrubého domáceho produktu, dlh pod úrovňou 60 % a takisto by mal pokračovať nízky rast cien a na nízkej úrovni sú aj úrokové sadzby. Všetky maastrichtské kritériá by pritom v roku 2014 okrem Slovenska mali splniť iba štyria ďalší členovia eurozóny. Väčšina z nich má totiž problémy vtesnať sa najmä do fiškálneho pravidla dlhu pod 60 % hrubého domáceho produktu, niektoré sa nevojdú ani do pravidla deficitu verejných financií pod 3 % výkonu ekonomiky.
