Dan Gladiš s rukami vo vreckách: veď sú to len pesničky.

FOTO - ARCHÍV

Predstavte si po dlhom čase jeden neunavujúci koncert. Neunavujúci, teda bez nároku na veľké emócie, bez ambície zničiť divákov provokáciami a exhibovaním. Kapela hrá ako o život, no spevák, ukrytý za slnečnými okuliarmi, vyvoláva dojem, že stojí doma v obývačke a skúša spievať karaoke. Spieva ticho, v hlase má ľahostajnosť, ale nie tú pohŕdavú, je to skôr ľahkosť z pocitu, že o nič nejde. V hudobnom šoubiznise nemožné? Vôbec nie, Dan Gladiš spieva s formáciou Bangladesh.

Docieliť stav, keď sa kapela nemusí ponúkať, presviedčať vydavateľstvá a hrá z čistej radosti, sa dá asi len tak, ako to urobil Dan Gladiš. Stal sa úspešným finančníkom (veľkým zvieraťom v bankovníctve, ako sám hovorí) a o dobrých hudobníkov nemá núdzu. Tým skôr, že hudbu i texty si vie zložiť sám a jeho skladby nenadbiehajú vkusu masového diváka. Dan zo susedných Čiech tvorí výlučne v angličtine, a hoci hrá na gitare, na pódiu prenecháva sólo majstrom. Na jeho druhej radovej platni The Story Of A Funny Man sa spolutvorcami stali špičky slovenskej a českej hudby: za bicími Marcel Buntaj, na basovej gitare Martin Gašpar (obaja hrajú napríklad s Lipom), gitaristi Juraj Burian, Andrej Šeban, klávesák Marián Čekovský (hrá s Henrym Tothom, Rišom Müllerom) a na ústnej harmonike pojem medzi českými hudobnými publicistami a harmonikármi Ondřej Konrád. „Spievam po anglicky, pretože to znie oveľa lepšie ako v češtine,“ hovorí Dan. Minulý rok bola kapela Bangladesh predkapelou na turné Lucie. „Pomenovať skupinu Bangladesh ma prinútili známi, ktorí si nevedeli predstaviť nič iné,“ hovorí. „Vo väčšine prípadov, keď som sa do telefónu predstavil ako Dan Gladiš, počuli ľudia na druhom konci, že volá Bangladéš.“

Vystupuje a hrá tri roky a s tým, ako to robí, je najskôr spokojný. „Robím to len preto, že mám rád hudbu, živiť by som sa ňou nechcel,“ hovorí Gladiš a presviedča nás, že je vždy rovnako v pohode ako jeho piesne.

DENISA VOLOŠČUKOVÁ