BRATISLAVA 12. decembra (SITA) - Všetky denníky sa venujú dnes sa začínajúcemu summitu Európskej únie v Kodani. Nadchádzajúce rozšírenie EÚ o desať štátov strednej a východnej Európy nemá v dejinách európskej integrácie obdobu. Nielenže v Kodani bude do e
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
urópskeho klubu pozvaných najviac kandidátov súčasne (doteraz vstupovali do únie naraz maximálne tri nové krajiny), ale navyše táto desiatka štátov je nesmierne rôznorodá. Ekonomická úroveň nováčikov vyjadrená prepočtom hrubého domáceho produktu na obyvateľa dosahuje nanajvýš 45 percent priemeru súčasných členských krajín únie. Z minulých štyroch etáp rozširovania EÚ zvykne byť tá nadchádzajúca - malo by k nej prísť pravdepodobne 1. mája 2004 - prirovnávaná najčastejšie k polovici 80. rokov. Vtedy do únie vstúpilo Španielsko a Portugalsko, ktoré boli taktiež dlhodobo izolované pre svoje diktátorské režimy a ich vtedajšia ekonomická úroveň zodpovedala úrovni dnešných kandidátov. Obe krajiny Pyrenejského polostrova sa však na členstvo pripravovali šesť až sedem rokov, kým desať súčasných kandidátov malo na prípravu čas len od roku 1998, v prípade Litvy, Lotyšska, Malty a Slovenska to boli dokonca iba tri roky. Uvádza Pravda. Keď sa v roku 1993 zišli lídri dvanástich členských štátov EÚ v dánskej metropole Kodaň, aby diskutovali o budúcom rozšírení, málokto čakal, že o deväť rokov neskôr to bude rovnaké miesto, kde sa rozšírenie stane skutočnosťou. Vrcholná schôdzka, na ktorej má prístupové rokovania s EÚ uzavrieť desať kandidátskych krajín vrátane Slovenska, sa vo štvrtok a v piatok koná v kongresovom stredisku Bella Center, kde v roku 1993 stanovili európski lídri tzv. kodanské kritériá pre budúcich nových členov. Ako dodáva Národná obroda, zatiaľ čo v roku 1993 sedelo okolo stola 12 šéfov štátov a vlád, tento týždeň to bude viac ako dvojnásobok. Denník Sme pripomína, že Slovensko malo počas celých troch rokov vyjednávaní jedného hlavného vyjednávača. Z Jána Figeľa urobila táto funkcia jedného z najvýznamnejších politikov v krajine. Ako denník dodáva, jeho spolupracovníci aj protivníci sa zhodujú na tom, že je slušný človek. Rozpráva pomaly a rozvážne a jeho vystupovanie mnohí kritizovali ako príliš mierne a ústupčivé. Figeľ svoju stratégiu obhajoval tým, že Slovensko napokon vždy vyjednalo rovnaké podmienky ako iné krajiny. "Spravidla sme dosiahli všetko, čo sme chceli dosiahnuť a nemuseli sme masívne sťahovať naše požiadavky, ako to robili niektoré susedné krajiny,“ povedal dávnejšie pre magazín Transitions Online. "Navonok pôsobí mierne, ale požiadavky vždy presadzoval tvrdo. Zažil som ho nahnevaného, ale vždy to trvá len chvíľku. Nikdy som ho nevidel kričať na ľudí,“ hovorí nemenovaný diplomat z Figeľovho tímu. V Bruseli si Figeľ získal renomé seriózneho politika, ktorý nepoužíva zákulisné ťahy. Podľa pozorovateľov tak Slovensku vytvoril dobrú pozíciu do budúcnosti. "Má svojský štýl, ale je rázny. Kým o Čechoch sa hovorilo ako o dosť arogantných, Poliaci mali imidž tvrdých a požadovačných, naša delegácia mala povesť realistov,“ hovorí Slovenka, ktorá pôsobí v Bruseli. Dokonca aj protestujúci poľnohospodári hlavnému vyjednávačovi vyslovujú podporu. "Zúčastnil som sa na viacerých rokovaniach, a zažil som, ako vytrvalo opakoval - s týmto nesúhlasíme, je to proti našim záujmom,“ hovorí prezident Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Ivan Oravec. Ak Európska únia nerozhodne na summite v Kodani o skorom začatí prístupových rokovaní s Tureckom, vyvodí z toho Ankara politické a ekonomické dôsledky. V predvečer summitu Turecko stupňuje tlak na pätnástku s cieľom získať prísľub, že únia s ním ráta ako s kandidátom na vstup. EÚ však na také niečo nie je pripravená a chce z nepríjemnej záležitosti vykľučkovať ponukou, ktorú navrhli Francúzsko a Nemecko. Podľa nej by sa rokovania s Tureckom nezačali tak skoro. V decembri 2004 by členovia únie posúdili pokrok, ktorý krajina dosiahla v oblasti ľudských práv a politicko-ekonomických reformách. Ak by bol posudok pozitívny, tak by sa rokovania s Tureckom mohli začať 1. júla 2005. Píšu Hospodárske noviny. "Rezolútne odmietame tento dátum," vyhlásil pred odletom do Kodane turecký premiér Abdullah Gül. Podľa tureckých médií je vláda v Ankare v prípade neúspechu pripravená začať tvrdú ofenzívu. Sťažené podnikanie by mohli mať v Turecku francúzske a nemecké firmy, najmä z oblasti zbrojného priemyslu. Ankara sa tiež vyhráža, že ak ho EÚ odmietne, tak sa popozerá inde. Šéf vládnucej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) Recep Tajip Erdogan vyhlásil, že Turecko by sa mohlo stať členom zóny voľného obchodu NAFTA, ktorá zahŕňa Spojené štáty, Kanadu a Mexiko.