INGRAM:Vojna proti Iraku nie je nevyhnutná, v najbližšom čase nehrozí
BRATISLAVA 12. decembra (SITA) - Na návštevu Slovenska v utorok pricestoval štátny tajomník Ministerstva obrany Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska Adam Ingram. Agentúra SITA využila túto príležitosť a vo štvrtok britského hosťa požiada
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
la o exkluzívny rozhovor o Iraku. Uvádzame prepis tohto rozhovoru:
Pán štátny tajomník, Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov v súčasnosti analyzuje zoznam irackých zbrojných programov, zatiaľ čo inšpekcie v Iraku pokračujú. Napriek tomu je mnoho ľudí viac-menej presvedčených, že vojenskému konfliktu s Irakom sa nebude možné vyhnúť a že na seba nedá dlho čakať. Čo si o tom myslíte?
Vojna nie je ani nevyhnutná, ani v najbližšom čase nehrozí. Dúfame, že iracký dokument bude obsahovať kompletné informácie a že splní to, čo všetci od Iraku očakávame. To znamená, že to bude otvorené a úprimné priznanie sa k programom a materiálom, ktoré súvisia so zbraňami hromadného ničenia. Ak iracký zoznam zbrojných programov tieto požiadavky nesplní, potom samozrejme Bezpečnostná rada bude musieť prerokovať, aké ďalšie kroky bude potrebné podniknúť. Avšak vojna - aby som použil tento termín - nepredstavuje ani nevyhnutné, ani okamžité riešenie. Všetko závisí od Saddáma Husajna a od jeho režimu.
Ak je to tak, prečo Spojené štáty zdôrazňujú, že majú spravodajské informácie o tom, že Irak zbrane hromadného ničenia vlastní a že sú ochotné Saddáma Husajna odzbrojiť aj v prípade, že zbrojní inšpektori v Iraku nič nenájdu?
V Spojenom kráľovstve sme publikovali dokument, v ktorom uvádzame celé spektrum informácií o typoch zbraní, ktoré Saddám Husajn v minulosti vyvíjal, rovnako ako aj o jeho schopnostiach vyrobiť ďalšie zbrane hromadného ničenia. Teda nielen Spojené štáty, ale aj my máme značné poznatky o tom, čo iracký prezident robí. Keď však zhromažďujete spravodajské informácie o tomto type hrozby, vždy musíte brať do úvahy fakt, že zverejnenie týchto informácií by mohlo ohroziť životy ľudí, ktorí pri ich získavaní asistujú. Kráčate teda po veľmi tenkom ľade. Čo je však veľmi dôležité, niet najmenších pochybností o nepriateľských zámeroch a schopnostiach Saddáma Husajna. Dejiny svedčia o tom, čoho sa v minulosti dopustil voči vlastnému ľudu. Práve preto Bezpečnostná rada vydala Rezolúciu 1441, pretože všetky krajiny rady boli presvedčené o závažnosti tohto problému. Takže to nie je len postoj Spojených štátov. Dali sme Saddámovi Husajnovi jasne najavo, že ak sa zbraní hromadného ničenia nezbaví sám, tak ho k odzbrojeniu prinútime. Myslím si, že náš odkaz pochopil. Ak nie, potom bude musieť niesť následky.
V prípade, že k vojne predsa len dôjde a Irak v odvete zaútočí na Turecko, ktoré bude Spojeným štátom pravdepodobne pomáhať, predpokladáte, že Severoatlantická aliancia uplatní Článok 5 Washingtonskej zmluvy o kolektívnej obrane? Nechá sa NATO takýmto spôsobom vtiahnuť do vojny?
Tu nejde len o NATO, keď uvažujeme o možných budúcich krokoch. Nech by už Irak napadol Turecko alebo ktorúkoľvek inú krajinu, vždy by tým vyvolal veľmi silnú reakciu medzinárodného spoločenstva. Saddám Husajn je v tejto záležitosti úplne izolovaný. V medzinárodnom spoločenstve nemá nijakých priateľov. Musí si uvedomiť závažnosť medzinárodnej kritiky namierenej proti nemu, ako aj rozhodnosť, s akou chceme vyriešiť problémy, ktoré svojim počínaním spôsobil svojim susedom či medzinárodnému mieru a stabilite.
Ak sa aliancia rozhodne reagovať, čo to bude znamenať pre Nemecko a Gerharda Schrödera, ktorý sa stavia proti akejkoľvek účasti nemeckých vojakov na útoku, a čo to bude znamenať pre krajiny, ktoré v Prahe dostali pozvánku do NATO?
Či sa ľudia zaviazali k určitým postojom voči akejkoľvek reakcii či operácii, to je záležitosť individuálnej voľby každého národa a ja rozhodnutia jednotlivých krajín nebudem komentovať. Pokiaľ však ide o ochotu Slovenskej Republiky zapojiť sa do medzinárodného úsilia, v posledných rokoch ste túto ochotu viackrát dokázali a dali ste nám jasne najavo, že ste spolu s nami odhodlaní zabezpečiť, že Saddám Husajn odzbrojí. A viem, že Slovensko by bolo veľmi užitočným a nápomocným partnerom.
Takže by ste pomoc Slovenska privítali...
Samozrejme, pomoc Slovenska by bola viac než vítaná, rovnako ako aj pomoc každej krajiny, ktorá podporuje naše úsilie prinútiť Saddáma Husajna, aby dodržal podmienky Rezolúcie 1441.
Známy odborník na boj proti terorizmu Daniel Benjamin varuje, že vojna v Iraku a následný pád Husajnovho režimu by mohli spôsobiť najväčšiu katastrofu v šírení zbraní hromadného ničenia v dejinách. Podľa jeho slov by chaos spôsobený vojnou využili predstavitelia irackej vojenskej smotánky a možno aj vedci, ktorí by čelili perspektíve straty zamestnania. Nebezpečný materiál by veľmi rýchlo "sprivatizovali" a nemali by žiadny problém nájsť na čiernom trhu ochotných kupcov. Keďže by im pri veľkom množstve irackých zakázaných zbraní sotvakto dokázal v takomto počínaní zabrániť, nemyslíte si, že by vojna v Iraku bola kontraproduktívna? Že by sa iracké zbrane hromadného ničenia nakoniec predsa len dostali do rúk teroristov?
My však nechceme vojnu! Chceme, aby Saddám Husajn pochopil, o čo medzinárodnému spoločenstvu ide. Aby splnil požiadavky Rezolúcie 1441 a aby umožnil nerušenú prácu zbrojných inšpektorov. To je cesta vpred. Je pravda, že budúcnosť ponúka množstvo rozličných scenárov. Sústreďme sa však na prítomnosť. V súčasnosti sú tu zbrojní inšpektori OSN, ktorí majú jasne definovaný mandát. Saddám Husajn by mal tento mandát rešpektovať. To je základ pre mierové riešenie irackého problému a pre vyhnutie sa všetkým možným komplikáciám, ktoré by konflikt so sebou priniesol.