Rozdiely sa prejavovali aj v podobe západoeurópskej a východoeurópskej tradičnej rodiny. V západnej Európe sa páry sobášili neskôr, teda aj plodné obdobie ženy bolo kratšie a rodilo sa menej detí. Kým u nás sa majetok drobil a časť z neho dedili všetci synovia, v západnej Európe ho dostal najstarší syn. Mládež teda často chodila slúžiť pred sobášom do cudzích domov, našetriť si, aby si mohli založiť vlastnú rodinu a domácnosť.
V Čechách sa uplatňovala západoeurópska tradícia, v roku 1920 tu pripadlo na 100 žien vo veku 15 až 19 rokov 15 detí, na Slovensku v tom istom roku viac ako 34. Ešte v roku 1950 bolo na Slovensku 19,3 percenta domácností s viac ako šiestimi členmi, v Čechách to bolo 6,5 percenta.
V tradičnej slovenskej rodine bol priemerný vek sobáša 18,7 roku u ženy a 22,8 roku u muža. Podľa posledného sčítania sa dnes prvé dieťa narodí Slovenkám najčastejšie medzi 25. a 29. rokom života, v tomto období sa aj najčastejšie sobášia. V západnej Európe sa prvé dieťa narodí žene až okolo tridsiatky.
Podľa štatistickej ročenky Európskej únie o kandidátskych krajinách majú Slovenky v priemere 1,3 dieťaťa, najviac detí majú Turkyne - na jednu ženu tu pripadá 2,5 dieťaťa. Naopak, najmenej detí majú Češky - len 1,14 dieťaťa. (haj)
