Slovenský šport dospieva do absurdnej situácie. Diktát hráčov začína prerastať únosné medze. Ak nie je tréner podľa ich predstáv a žiada tvrdý tréning, dokážu sa ho čoraz jednoduchšie zbaviť. Len v minime prípadov sa funkcionári postavia za trénera. Urobili tak v Nových Zámkoch, kde konflikt hádzanári verzus Peter Hatalčík vyhral kouč. Petícia hádzanárov Považskej Bystrice stála funkciu trénera Katušáka, list reprezentačných basketbalistiek pred olympiádou v Sydney súvisel s odstúpením Natálie Hejkovej a nespokojnosť volejbalistiek tesne pred záverečným zápasom kvalifikácie ME donútila rezignovať Adriána Ferulíka.
V pondelok popoludní sa k nim pridal Ladislav Bottlik. S jediným rozdielom. Neodišiel sám. Funkcie ho zbavilo rozhodnutie sedemčlenného výboru vodnopólového zväzu.
Príčina však zostáva rovnaká – nespokojnosť hráčov s tvrdými praktikami. L. Botllik bol známy tým, že si nekládol servítku pred ústa. Ak nebol s prístupom hráčov spokojný, povedal im to z očí do očí. Pravda, občas až príliš silnými slovami.
Práve disciplína bola podľa neho faktorom, ktorý slovenskej vodnopólovej reprezentácii chýbal. Počas budapeštianskych ME otvorene volal po jej diktatúre, čo hráčom veľmi nevoňalo. Ak by bol zo svojich požiadaviek zľavil, mohlo byť všetko inak. „Aj som tak postupne robil, ale viac kompromisov sa už jednoducho spraviť nedalo. Všetko má svoje medze,“ prezradil nám včera tréner, ktorý sa pri vodnom póle pohybuje už 25 rokov.
Hráči však jeho metódy naďalej považovali za neprijateľné. „Urážal nás, nadával a v takej atmosfére sa nedá pokojne pracovať. Bottlik je stará škola, presadzuje iné vodné pólo, ako sa hrá dnes,“ bránilo sa trio Cipov, Nižný, Gyurcsi, ktoré petíciu iniciovalo. Napokon ju podpísalo jedenásť hráčov štrnásťčlenného kádra. A primala výkonný výbor, aby sa Bottlika zbavil. Ak by sa tak nestalo, hráči odmietali v Japonsku štartovať. Ich iniciatíva napokon slávila úspech, ani Bottlik si totiž nevedel predstaviť, ako by plnohodnotne nahradil také množstvo hráčov.
Prezident vodnopólového zväzu Eduard Prelovský tvrdí, že výbor si vybral menšie zlo. „Vymeniť toľkých hráčov a ísť na MS na výlet sme si jednoducho nemohli dovoliť,“ argumentoval. Za prezidentovými slovami sa však podľa Bottlika, ktorý bol v posledných rokoch i trénerom v Novákoch, kde Prelovský rovnako šéfuje, skrývajú aj iné záujmy – funkcionárske. Aké a komu by to mohlo vyhovovať, sám celkom presne netuší.
Na Bottlikove metódy v reprezentácii však nebol jednoznačný pohľad. Kapitán tímu Peter Veszelits petíciu nepodpísal. „Zastával som o čosi umiernenejší názor. Ja som tak ťažko trénerove metódy neniesol. Dobre som ho poznal aj z Novák, kde sme obaja pôsobili. Zažil som s ním veľa dobrého i zlého a som presvedčený, že sa to dalo riešiť aj inak. Aj som prišiel s vlastným návrhom, ale keďže neprešiel, nemá význam sa o ňom ďalej zmieňovať.“
Výmenu jedenástich hráčov do Japonska však zavrhol aj P. Veszelits. „Vodné pólo je malým športom. Na Slovensku je už len 15-16 ďalších hráčov a nie všetci majú takú kvalitu.“ Ďalej celú vec už zbytočne rozmazávať nechcel. „Je rozhodnuté. Všetci sme sa dohodli, že novému trénerovi budeme maximálne vychádzať v ústrety, aby sme v Japonsku dosiahli dobré výsledky.“
Po ňom prezident zväzu prisľúbil na nového trénera konkurz. Vo všetkých vekových kategóriách.
Šéf vodnopólového zväzu Eduard Prelovský pripustil, že výbor možno principiálne neurobil dobre. Zvíťazila azda pochopiteľná túžba dosiahnuť na svetovom šampionáte dobrý výsledok. O princípy sa v našom športe zaujíma málokto.
Celý vodnopólový prípad vyznieva naruby. Po katastrofálnom vystúpení na OH v Sydney Bottlik zostal, po vydarenom európskom šampionáte v Budapešti letel. Na slovách odvolaného trénera o funkcionárskych záujmoch asi čosi pravdy bude. Žiaľ, ani on nechcel byť konkrétny.
RASTISLAV HRÍBIK