Americký spisovateľ J. D. SALINGER (1919) je autorom románu Kto chytá v žite, diela, ktoré je takzvane kultové. Platilo to kedysi, lebo dokázal nadchnúť a inšpirovať celé generácie. Dnes nie je medzi mladými nikoho, kto by román poznal a bezvýhradne miloval. Ak hovoríme kultový, hovoríme to s obmedzenou platnosťou.

Získať obrovskú popularitu prvej knihy je snom každého spisovateľa, ale aj nočnou morou, lebo úspech nevie zopakovať. Nepodarilo sa to ani Salingerovi. Od roku 1965 zvolil taktiku najutajenejšieho autora na svete. Vtedy totiž publikoval poslednú poviedku a uzatvoril sa do súkromia, ktoré trvá až dodnes.

Život v celibáte

Text na záložke knihy síce sugeruje, že Salinger je vlastne obeťou netolerantnej a rasistickej americkej spoločnosti a aj tráum, ktoré utrpel v bojoch druhej svetovej vojny, ale dcéra Margaret A. v knihe Kto chytá v sne (Slovenský spisovateľ, preložila Jana Báliková) podáva iné, objektívnejšie svedectvo.

Žila totiž v rodine, kde bolo všetko zlé hneď od začiatku, svadbou rodičov počínajúc. Ešte pred obradom sa totiž Salingerovi dostala do rúk Autobiografia jogína od Paramahansu Jógánanda a s ňou poznanie, že ideálom života je muž žijúci v celibáte. Snúbiť túto náuku s posvätnou inštitúciou manželstva bolo však nemožné a spisovateľova dcéra na túto okolnosť spomína ešte po štyridsiatich rokoch ako na „úmrtné oznámenie našej rodine ešte pred jej vznikom alebo ako návrat k začiatku tragédie“.

Problém nebol v jednej knihe, ale v Salingerovej potrebe vyhľadávať stále nových duchovných vodcov a učenia, tie posvätné „izmy“, ktoré sú plodom číreho sektárstva. A problematikou siekt a sektárskeho myslenia sa zaoberá aj jedna z hlavných kapitol knihy.

Claire a Jerry

Margaret A. Salingerová sa nechce podobať Holdenovi, hlavnému hrdinovi otcovho najslávnejšieho diela a opakovať jeho ústrednú tézu: Dospelí sú klamári a rodičia nás absolútne nedokážu chápať!

Dcéry sa tak ľahko nezriekajú otcov, nerobí tak ani Margaret A., aj keď to vo svojej „dcérskej láske“ naozaj nemala ľahké: na jednej strane slabošská, submisívna matka Claire, na druhej strane otec Jerry, čudák a tyran, ale aj slávny spisovateľ.

„Keď bolo zjavné, že Claire čaká dieťa, Jerryho záujem o ňu sa zmenil na odpor.“ Náhradou za rodinu sú Salingerovi sekty a guruovia. „Izmy“ sa striedali po každej novej sfušovanej alebo neuverejnenej próze.

Mystérium, čo neexistuje

„Začiatkom päťdesiatych rokov to bol zenbudhizmus, potom krija jóga, v päťdesiatom piatom a príležitostne až dodnes Christian Science, takisto v päťdesiatych rokoch scientológia, známa pod názvom dianetika; neskôr zasa učenie odvodené od prác jasnovidca Edgara Caycea; homeopatia a akupunktúra od šesťdesiatych rokov doteraz a od roku 1966 až do ich rozvodu makrobiotika.“

Salingerovské mystérium neexistuje a spisovateľova dcéra naznačuje, čo čaká „objaviteľa“ otcovho literárneho odkazu. Nečakajme myslenie a nadhľad humanistického filozofa, ale skôr produkty mizogýna a xenofóba.

„Podľa neho sa ľudia členia na úžasných Číňanov a vznešených Hindov vynikajúcich vycibrenou a pružnou mysľou i jemnými črtami. A napokon sú tu ešte primitívi, telesne mocní černosi, Latinskoameričania a obrovská väčšina belochov.“ Keď dcéra donesie vysvedčenie s jednotkou zo španielčiny, autor Kto chytá v žite vyhlási: „To je ohromné, teraz sa teda učíš jazyk nevedomcov!“

Čitateľ skrátka nemá najmenší dôvod sympatizovať s týmto známym samotárom a dúfať v akési mystériá a zmysluplnosť plodov samoty, ktorá je daná nenávisťou typicky sektárskou.

(Autor je básnik, literárny a výtvarný kritik)