BRATISLAVA 15. decembra (SITA) - V najnovšom diele dramatika Jána Soloviča - Krvavý trón, vystupuje z encyklopédií evanjelický zeman a generál Juraj Ottlík, hrdina z čias vrcholiacej protireformácie. J. Soloviča inšpiroval k napísaniu knihy dekan Evanjeli
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
ckej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského Igor Kišš, ktorý sa autorovi na slávnostnej prezentácii drámy poďakoval za sprístupnenie vzoru odvahy a evanjelickej vernosti. Krvavý trón z dielne vydavateľstva Tympanon a s ilustráciami architektky Janky Krivošovej predstavili verejnosti počas prvej adventnej nedele v Bratislave. Ako podklad slúžil J. Solovičovi 20-stránkový stručný prehľad života a diela generála a zároveň zemana v Horných Ozorovciach pri Bánovciach nad Bebravou Juraja Ottlíka, ktorý v Toronte pripravil jeden z dosiaľ žijúcich potomkov rodu Mikuláš Ottlyk. Dráma približuje jednoročný výsek z generálovho života od jari do jesene roku 1687. Juraj Ottlík zachránil v boji s Turkami člena cisárskej rodiny, čím si zaviazal cisára vďačnosťou. Keď sa neskôr dostal pred protireformačný súd generála Antónia Karaffu, jeho manželka získala od cisára dekrét proti poprave. Za rany, spôsobené pri mučení, mu panovník ponúkol rozsiahle majetky, ale on si namiesto nich vyžiadal právo postaviť v Horných Ozorovciach evanjelický kostol. Cisár žiadosti vyhovel napriek tomu, že v tom čase odobrali evanjelikom 800 kostolov. Pri tabuli obetí generála Karaffu v Prešove sa pápež Ján Pavol II. pomodlil roku 1995 Otčenáš. Ján Solovič sa narodil roku 1934 v Pliešovciach. Vyštudoval dramaturgiu a divadelnú vedu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Jeho divadelné hry majú občiansko-apelatívnu líniu a líniu veľkých postáv histórie. J. Ottlík nasleduje v jeho repertoári za Mikulášom Kopernikom, Ľudovítom Štúrom, Dušanom Makovickým, Matejom Belom a Milanom Rastislavom Štefánikom.