DZURINDA: Kodanský summit bol summitom naplneného sna
BRATISLAVA 16. decembra (SITA) - Význam kodanského summitu a ďalšie vyhliadky Slovenska v súvislosti s jeho budúcim členstvom v Európskej únii (EÚ) zhodnotil v pondelok v prejave na kolokviu Nadácie Konráda Adenauera Aké sú perspektívy Slovenska po summit
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
e v Kodani, ktoré sa uskutočnilo v bratislavskom hoteli Forum, predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda. "Novinári aj analytici nazvali kodanský summit Európskej únie summitom čísiel. Z môjho pohľadu si ho však dovolím označiť za summit naplneného veľkého sna slovenských demokratov, ktorí ešte pred štyrmi rokmi nechceli veriť, že šanca pre náš národ a pre občanov SR dostať sa do euroatlantických štruktúr sa nielen otvára, ale že ju dokážeme spolu aj napĺňať," povedal v úvode svojho vystúpenia slovenský premiér. "Akokoľvek sú dôležité praktické otázky, som presvedčený, že do histórie sa nezapíše ani izoglukóza, ani mlieko, kravy, dotácie či kompenzácie, ale skutočnosť, že Slovenská republika bola pozvaná stať sa súčasťou Európy vedľa Francúzov, Britov, Talianov, Nemcov a ostatných národov Európskej únie," zdôraznil Dzurinda. Táto skutočnosť je podľa premiéra nepochybne dobrým dôvodom na vzájomné povzbudenie ocenenie všetkých tých, ktorí sa pod týmto historickým míľnikom podpísali. "Úcta každého slovenského demokrata patrí predovšetkým občanom Slovenskej republiky," priznal Dzurinda. Svoju vďaku tiež vyjadril obyvateľom Slovenska, že dali jeho vláde šancu nielen po jeseni 1998, ale aj po jeseni tohto roku. "Do únie nevstupuje vláda, konkrétna politická strana, ale krajina. Tento historický úspech patrí preto predovšetkým občanom Slovenska, ktorí nám dali mandát a vytvorili priestor pre to, že sme dostihli krajiny, ktoré začali rokovania skôr," povedal. "Aj z praktického hľadiska je nesmierne dôležité, že sa nám podarilo vystupovať jednotne a že sa nám podarilo získať pre rovnaké videnie a smerovanie aj slovenskú opozíciu," podčiarkol premiér. Ako uviedol, v každej demokracii by mali byť oblasti, kde by mal byť záujem spoločný a kde sa netreba deliť na opozíciu a koalíciu. Skutočnosť, že opozícia nielen podporuje smerovanie do EÚ, ale aj privítala výsledky z Kodane, je podľa Dzurindu výrazným ocenením práce troch uplynulých rokov. "To, čo sme chceli vyrokovať, sme vyrokovali trpezlivo, kvalifikovane v období celých troch rokov a v Kodani sme naozaj nemuseli chytať zajaca za chvost," povedal šéf slovenskej vlády, hoci pripustil, že ho potešilo, keď sa v závere summitu Slovensku podarilo vynegociovať viac. "Dostávame sa do obdobia, ktoré by som športovou terminológiou nazval vstup do najvyššej ligy. Ale aj z tohto prirovnania vyplýva, že ak chceme v takejto najvyššej súťaži obstáť, musíme sa naďalej veľmi dobre a zodpovedne pripravovať," zdôraznil Dzurinda. Podľa neho treba teraz hovoriť o tom, aká bude úloha Slovenska v EÚ. "Mali by sme stále viac s občanmi diskutovať, ako by to v EÚ malo fungovať, pretože sa stávame plnoprávnym členom a náš hlas môže tiež mnohé ovplyvniť," povedal premiér. Podľa posledných údajov Štatistického úradu SR dosiahol rast HDP na Slovensku vyše 4 percentá. Miera inflácie v súčasnosti predstavuje 3 percentá a rast reálnych miest 6 percent. Ekonomika sa tak podľa Dzurindu nielen zotavila a stabilizovala, ale začína aj nádejne dýchať. "Potrebujeme však zavŕšiť reformu verejnej správy, aby regióny vedeli lepšie komunikovať s inštitúciami Európskej únie a aby sme mohli uplatňovať princíp solidarity v európskom i vnútroštátnom rozsahu," vyhlásil. Slovensko tiež musí pokračovať v reforme zdravotníctva, sociálneho a vzdelávacieho systému. "Iba ak dokážeme prejsť týmito reformami, budeme platným, rovnocenným hráčom v európskej extralige. A preto akokoľvek sa môžeme do Vianoc radovať, od nového roku je potrebné, aby sme naplno vyštartovali a aby sme v spolupráci s občanmi zvládli dobre aj rok 2003," vyhlásil Dzurinda. Premiér tak opätovne vyzval slovenských občanov, aby vláde pomohli pri napĺňaní jej programu. "Reformy - to nie je žiadne panské huncúctvo. Neuskutočňujeme ich preto, že by sme chceli trápiť ľudí. Je to o tom, že čím skôr prekonáme a napravíme niektoré negatívne javy, o to lepšie pre celú krajinu a všetkých občanov," povedal. Dzurinda ďalej vo svojom prejave zdôraznil dôležitosť vypracovávania kvalitných projektov. Vyjadril želanie, aby ich vedeli písať nielen ľudia v Bratislave, ale aj ostatných mestách a aby si tak každá obec, ktorá má na to dôvod, vedela vyžiadať prostriedky zo štrukturálnych fondov. Európska a transatlantická integrácia Slovenska vytvára podľa Dzurindu aj fundamentálne otázky týkajúce sa medzinárodného postavenia Slovenska a jeho suverenity. "Osobitne táto otázka vystupuje do popredia vzhľadom na rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou v Európskej rade. Tá sa v zmysle priebežných výsledkov rokovania Konventu o budúcnosti Európy zrejme stane všeobecným princípom rozhodovania EÚ," povedal. Na jednu misku váh sa tým podľa premiéra dostáva strata veta v rozhodovaní na európskej úrovni, ktorá môže viesť k situáciám, že budeme musieť aplikovať rozhodnutia, s ktorými sa nie vždy úplne stotožníme. Na druhej strane stojí skutočnosť, že sa staneme subjektom a nie objektom rozhodovania. Z pohľadu Dzurindu dochádza v Európe k doposiaľ unikátnemu usporiadaniu medzinárodných vzťahov, kedy sú krajiny takpovediac "odsúdené na dohodu". Ako poznamenal, štáty, ktoré sa v minulosti nemuseli nikoho pýtať na názor a mohli presadzovať svoje záujmy prostredníctvom hospodárskej, politickej alebo vojenskej moci, musia v EÚ hľadať partnerov. "Každý národ Európy sa v Európskej únii dostáva do pozície menšiny - nikto nemôže sám presadiť svoj názor alebo individuálne blokovať rozhodnutie väčšiny. Svoju suverenitu tak nikomu neodovzdávame, len pristupujeme k systému spoločného výkonu suverenity na nadnárodnej úrovni," zdôraznil. Premiér informoval, že ambíciou Slovenska je uskutočňovať po vstupe do EÚ angažovanú zahraničnú politiku, ktorá bude brať na zreteľ jeho možnosti a schopnosti. Po zmienkach o konkrétnych príkladoch príspevku Slovenska k riešeniu krízových situácií vo svete v minulosti a v súčasnosti zdôraznil, že jednu z hlavných priorít SR v multilaterálnej oblasti predstavuje intenzívna spolupráca so susedmi a vyzdvihol význam visegrádskej spolupráce. "Neoddeliteľnou súčasťou slovenského vnímania zahraničnej politiky je transatlantická integrácia. Sme pripravení v plnom rozsahu podporiť budovanie spoločnej európskej bezpečnostnej politiky a prispievať k rozvoju európskych obranných kapacít. Odmietame však vnímanie posilňovania európskych bezpečnostných a obranných kapacít ako konkurenciu Spojeným štátom. Európsku a transatlantickú integráciu sme vždy vnímali ako komplementárne procesy a Európa a Amerika preto aj naďalej musia zostať dvoma piliermi jednotnej euroatlantickej zóny bezpečnosti a spolupráce," zdôraznil v závere prejavu predseda vlády Mikuláš Dzurinda.