FOTO SME - ĽUBOŠ PILC
Hovorí sa, že deti hovoria presne to, čo si myslia. Ak niektoré napríklad chodí do školy nie dosť moderne oblečené, dajú mu to pocítiť. Nie sú deti, ktorých rodičia nemajú na drahé darčeky, z toho nešťastné? A tie, ktoré dostanú takmer všetko, po čom zatúžia, príliš sebavedomé? Na to, ako sa jedny i druhé môžu cítiť, nám odpovedala poradenská psychologička EVA POLÁKOVÁ.Vianoce sa točia okolo atmosféry a darčekov. Menej majetní rodičia však často nemajú dosť peňazí na to, aby deťom kúpili to, po čom najviac túžia. Môžu rodičia urobiť niečo preto, aby ich deti neboli z toho smutné?
„Vianoce sú sviatky detskej radosti. Deťom prirodzene robia radosť darčeky. Ale treba o nich hovoriť už počas príprav na Vianoce. Keď deti píšu list Ježiškovi, alebo tie staršie si darčeky ‘objednávajú‘ u rodičov. Tu je práve priestor na rozhovory o skutočných hodnotách. Pre nás dospelých, či sme už rodičia, starí rodičia či rodinní priatelia, sú túžby a želania našich detí veľkou skúškou našej rozumnosti a zodpovednosti. Neplatí tu úmera, čím viac darčekov, tým viac radosti.“
Spomeňme teda tento príklad – čo ak rodičia majú dosť peňazí a kúpia dieťaťu všetko, čo si zažiada. Je to v poriadku?
„Jedným zo znakov našej doby je, že dieťa si veľmi skoro zvyká na konzumný spôsob správania. Už predškoláci majú prehľad o tom, aké sú populárne komiksové postavy, aké sa nosia účesy a aká farba školskej tašky je v móde. To sa odráža aj pri vianočných želaniach. Skúsme my, dospelí, preskúmať vlastné postoje ku konzumu a stanoviť nové hodnoty pre seba aj pre rodinu. Spolu s deťmi skúsme nájsť, o čo prichádzajú susedia, ktorí majú každý svoju televíziu, možno spolu nevedia ísť na veselý výlet.“
Je pravdou, že ak dieťa zahrnieme množstvom podnetov – napríklad keď mu zrazu každý dáva darček, každú chvíľu mu niekto niečo ukazuje a pýta sa ho, bude skôr zmätené ako spokojné?
„Na to aby sme sa mohli tešiť darčeku, musí byť daný správnym spôsobom a v správnom čase. Darček však nie je len tá vec, ktorá sa dáva a ktorá má hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch. Je to predovšetkým osobné posolstvo, ktoré hovorí ‘mám ťa rád‘. A niečo také sa ani peniazmi vyjadriť nedá. V darčeku – ak je myslený úprimne a vskutku ako darček – dávame sami seba. A to je veľká vec, ktorú by mali naše deti počas Vianoc zažiť.“ (sr)
