V minulosti sa na živote miest v okolí baní výrazne prejavovali tradície spojené s baníctvom. Ostalo to tak doteraz?
„Baníctvo bolo spojené so životom v meste, od športu až po kultúru a baníci mali spoločenskú úctu. Prakticky celý región žil zvyčajne spoločenským životom, ktorý vytvárali baníci. Futbalové kluby či kiná sa volali Baník. Spätosť mesta a bane bola vo všetkých oblastiach. Ale baňa v trhovej ekonomike už nemôže tak sponzorovať aktivity napríklad v športe. V minulosti spoločnosť prácu baníka vedela aj ohodnotiť.“
Dnes už nie?
„Cena práce v bani je neadekvátna a nezodpovedá vynaloženej námahe. Prepad reálnej mzdy v baníctve je oproti roku 1989 okolo tridsať percent. Priemerná hrubá mzda v našej firme je 14 504 korún. Ale tu v regióne nie je veľmi na výber.“
Koľko by mal baník zarábať?
„Keď počítame s produktívnym vekom baníka dvadsať rokov, mal by zarobiť toľko, aby si mohol našetriť na čas, keď už nebude môcť v bani zo zdravotných dôvodov robiť. Napríklad na lieky, na regeneráciu a aby mohol pokojne žiť.“
Zmenili sa aj baníci?
„Výmena baníckych generácií mala kedysi svoje pravidlá. Bola veková aj profesijná hierarchia. Začínajúci baníci boli tzv. behači. Museli čosi odskákať, kým mohli niesť zodpovednosť. Teraz nemajú noví baníci čas plniť funkciu behačov. Možno už len polovica osadenstva bane sú ľudia, ktorí prešli rôznymi prácami, kým sa dopracovali k rúbaniu. Pri dobývaní je odkázaný jeden na druhého. Keď jeden zlyhá, ohrozí všetkých na okolí. Preto je dôležité, kto sa do bane dostane.“
Dnes sa ťaží viac alebo menej ako v minulosti?
„Menej. V našej firme sme ťažili štyri a pol až päť miliónov ton ročne, dnes asi tri milióny.“
Baníctvo patrí medzi najrizikovejšie povolania. Zažili ste aj krajné situácie?
„Máme aj zážitky spojené s najhorším, čo sa môže stať. V minulosti baníci často narazili na tektonické poruchy a nasledovali závaly. Zažil som aj prietrž bahna a vody. Za tridsať sekúnd sme boli pod vodou a museli utekať. Geologický prieskum nebol taký dobrý, prekvapenia prírody boli časté.“
Keď už baníci zo zdravotných dôvodov nemôžu fárať, čo s nimi? Máte pre nich miesto?
„Strašne málo. Každá firma je podľa zákona povinná zamestnávať tri percentá zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou, u nás ich je jedenásť percent. Ak už nemôžu byť pri rúbaní, pracujú napríklad pri pestovaní hlív ustricových. V priestoroch, kde sa už neťaží, je dobrá mikroklíma a darí sa nám ročne vypestovať aj päťdesiat ton, ktoré idú slušne na odbyt. Ale tých miest naozaj nie je veľa.“
RICHARD FILIPKO
