Sedíme v Tmavom bare, akejsi kaviarničke v nemeckom Wiesbadene na zámku Freudenberg. Obsluhu tu zabezpečujú nevidiaci. Keď sa za nami zastrie rad ťažkých čiernych zamatových závesov, príjemný hlas čašníka nás odprevadí na voľné miesto. (eli)
Rozptýlené hlasy doliehajú od rôznych stolov z rôznych smerov a mozog začne okamžite vyhodnocovať predpokladanú veľkosť priestoru aj počet prítomných. Snaží sa dosadiť si akúkoľvek predstavu o priestore. Potrebuje to mať všetko zvizualizované - videné.
Cítiť, že ľudia sa príjemne bavia, vtipkujú a chichúňajú sa. Človeka to okamžite detinsky zvádza robiť pri rozhovore grimasy, vyplazovať jazyk. Bez toho, aby ho ktokoľvek považoval za blázna. Nevšedný zážitok, zábava.
