FOTO - Archív
Viete, prečo máme tak radi rozprávky? Nad pôvodom a významom rozprávok sme sa zamysleli s kulturologičkou doc. PhDr. KATARÍNOU PODOLÁKOVOU, CSc.Prečo sa väčšina dospelých pred Vianocami teší na svoje obľúbené rozprávky, hoci ich už možno dávno nečíta?
„Čím je svet komplikovanejší, tým radšej človek prijme zreteľné a zrozumiteľné veci. V klasických rozprávkach sú veci naozaj zreteľné. Dobro je dobro, zlo je zlo a na záver je potrestané. V živote však nad ním musíme neraz prižmúriť oči a človek, ktorému sa zlo deje, ale nápravy sa nedočká, prestáva veriť, že dobro môže zvíťaziť. Vtedy je rozprávka malým balzamčekom a ubezpečením, že existuje aj iný svet.“
Považujete za prirodzené spojenie Vianoc s rozprávkami?
„Už viaceré predvianočné sviatky sa spájajú s čarami a nadprirodzenými javmi – Ondrej, Mikuláš, Lucia. Samotné Vianoce sú plné kúzla a mágie. Sú to sviatky cirkvi, rodiny, nesú so sebou aj pohanské obyčaje a obrady. Rozprávky reflektujú snahu ľudí vysvetliť si veci okolo seba.“
Deti si dnes môžu vybrať medzi mnohými rozprávkami – od klasických v rôznych podobách, až po kreslené TV seriály.
„Rozprávka, ktorá pôvodne vznikla ako zapísané slovo, sa nedá jednoznačne nahradiť vizuálnou predstavou. Deťom veľmi blížime, ak im rozprávky nečítame. Je určite pohodlnejšie posadiť ich pred televízor. Ale pri takom podaní nemajú k rozprávke komentár, postredníctvom ktorého im dospelý vysvetlí, že veci nadprirodzené a nadsadené sú len fikciou a v skutočnosti sa dejú a riešia úplne inak. Navyše – kreslené rozprávky sú viac-menej bez textu, čo deti oberá o možnosť vyjadrovať sa, kultivovať svoj prejav. A vo väčšine tých, čo dnes ‘letia‘, chýba presné rozhraničenie dobra a zla. Napríklad príbehy o dvojici Tom a Jerry. Kto z nich je dobrý a kto zlý?“
Máte svoju obľúbenú televíznu rozprávku?
„Všetky staré české rozprávky. Pyšná princezná, Tri oriešky pre Popolušku, Princezná so zlatou hviezdou na čele. Ani ja sa nevymykám z radov ľudí, ktorí si radi pozrú klasický príbeh o princeznej, končiaci sa šťastnou svadbou. Vizualizácia klasického rozprávkového textu môže byť skvelá. Ale nahradiť písanú rozprávku len filmom sa určite nedá.“
Nájde sa vo vašej knižnici nejaká ošúchaná rozprávková knižka z detstva?
„Nájde. O motýľovi Beláskovi. A s bratom sa dodnes oslovujeme menami postavičiek z našich obľúbených rozprávok. Tie z najútlejšieho detstva sa vryjú do pamäti najviac.“
Ktoré sa najviac vryli do pamäti vám?
„Mne sú sympatické predovšetkým rozprávky zo života, ktoré si viem, napriek kúzlam a čarovaniu, živo predstaviť. Tie holúbky naozaj mohli priletieť a popreberať hrach a šošovicu.“
Ako vnímate takzvané „rozprávky pre dospelých“?
„Tento pojem sa často vníma skôr pejoratívne. Označujú sa ním rôzne telenovely a nekonečné seriály, ktoré sa napokon vždy dobre skončia. Ľudia asi hľadajú záchytný bod, niečo jasné a priehľadné. Potrebujú únik od reality so šťastným koncom – a rozprávka je presne o tom.“ (zz)
