Bol som zaskočený správou, že na Slovensku budem jesť na Vianoce rybu, a ešte k tomu kapra! Japonci síce jedia ryby denne, ale na Vianoce, a kapra, to by mi vo sne nenapadlo! Zvlášť, keď som tie úbohé, nezdravo vyzerajúce, doráňané rybie telá videl nedávno v obrovskej kadi v supermarkete. „Tak majme japonské Vianoce,“ navrhla moja žena.

Tie sa zas nezaobídu bez torty. Piškótové cesto je ozdobené bielym krémom a červenými sviečkami. Na vrchu torty tróni ešte čokoládová platnička s nápisom: „Merry Christmas“. Celý život som bol presvedčený, že Vianoce a torta patria k sebe, a že je to tak na celom svete. Mýlil som sa. Presvedčenie v nás zrejme vypestovala len dobre vymyslená reklamná kampaň šikovnej cukrárskej firmy.

Je to zvláštne, v Japonsku sa iba jedno percento obyvateľov hlási ku kresťanstvu, a napriek tomu slávime Vianoce. Detaily z biblického pozadia sviatkov veľmi neovládame, takže deti jednoducho očakávajú príchod Santa Clausa a mladé páriky veria na najromantickejšiu noc roka. Tú treba odštartovať večerou vo veľmi drahej talianskej alebo francúzskej reštaurácii (len nie sushi!) a zavŕšiť v superluxusnej hotelovej izbe.

Kresťania nás za tú márnivosť asi odsúdia, súhlasím, ale vysvetlím, prečo je to tak. Vždy v decembri sa pre Japoncov končí rok veľmi tvrdej práce. Konečne prichádza úľava, voľno, a my toto obdobie voláme „Toshi Wasure“, rozlúčka s rokom alebo zabúdanie. Na konci roka sú štedré aj firmy. Japonskí biznismeni dostávajú koncoročné odmeny, sú pri peniazoch a chcú sa baviť. Stojí to nekresťanské peniaze. Vianoce sú takpovediac hlavným sviatkom ich „Toshi Wasure“, tesne pred dlho očakávanou novoročnou dovolenkou. A je to zároveň jediný čas, keď sú k sebe ľudia úprimne priateľskí a navzájom si odpúšťajú. Nie sme kresťania, ale v čase Vianoc sa k týmto ideám aspoň približujeme. Napriek tomu – na toho kapra sa asi neodhodlám. Masahiko

Autor je japonským novinárom

žijúcim na Slovensku