FOTO - ARCHÍV

Môj život je názov knihy najznámejšej osobnosti rakúskej modernej maľby, maliara Oskara Kokoschku. Sotva však napíše recenzent prvú vetu, informovanejší čitateľ môže voči nej vzniesť námietky.

Oskar Kokoschka (1886 - 1980) sa v Rakúsku narodil, ale veľkú časť dlhého života prežil v cudzine a na „rakušátstve“ nelipol. Vo Viedni bol síce populárny, lebo svojím dielom vyvolával škandály, ale už v roku 1910 Kokoschka hlavné mesto monarchie opustil a odišiel do Mníchova a Berlína.

Tiež adjektívum najznámejší nie je úplne správne. Platilo asi polstoročie, od polovice 60. rokov sa však šíri kult predčasne zosnulého, kontroverznejšieho maliara Egona Schieleho.

Prívlastok moderný je síce nespochybniteľný a Kokoschka považuje expresionizmus, do ktorého bol zahrnutý, za osobnú záležitosť, ale aj v tomto prípade má výhrady umelca, čo nespisoval ani nepodpisoval žiadne manifesty. Expresionizmus mu vyhovoval len do určitej etapy tvorby, neskoršie na avantgardnom smere nachádzal chyby. Chýbal mu najmä humor, schopnosť zosmiešniť odporcu.

Do Viedne sa Kokoschka vrátil na niekoľko málo rokov. Prežil tu vášnivý vzťah k Alme Mahlerovej, tridsaťsedemročnej vdove po hudobnom skladateľovi a žene, ktorá mala povesť „femme fatal“. Pretože Mahlerovej a aj Kokoschkovi vyšli pamäti, ktoré sú dostupné, je zaujímavé porovnávať, ako rozdielne interpretujú dvaja milenci svoj vzťah.

Rozdiely sú veľké. Alma Mahlerová bola zberateľkou slávnych osobností. Roky vášnivej lásky ku Kokoschkovi boli iba intermezzom v jej zbierke slávnych manželov ako Mahler, Gropius či Werfel. Pre Kokoschku je však Alma osudovou ženou ešte na celé desaťročia po rozchode.

Prvý pokus ukončiť vzťah, ktorý oboch ničil, urobil Kokoschka po vypuknutí prvej svetovej vojny tým, že sa do nej dobrovoľne prihlásil. Na bojisku ho zrania a takmer zomrie. Maliarove silné telo odolá, ale duchovné utrpenie pokračuje. Až v Drážďanoch, kde učí od roku 1919 na akadémii, sa pocitu prenasledovania osudovou ženou zbaví. Vyhotoví bábku v životnej veľkosti, pomaľuje ju ako Almu a usporiada divoký večierok. Počas neho fetišu zrazia hlavu a tajomná moc zmizne. Bizarná príhoda ilustruje životný príbeh avantgardného maliara, povestného bohéma a čudáka.

V pamätiach, a to je sympatické, slávny maliar hovorí oveľa viac, než znesú moralistné duše. Postupom rokov sa Kokoschka mení. Z kontroverzného umelca sa stáva takmer maliar oficiálny. Kokoschka maľuje slávnych hudobníkov (Casals, Toscanini), básnikov (Pound) a tiež politikov. Československého prezidenta T. G. Masaryka portrétuje v roku 1936, nemeckého kancelára Konrada Adenaeura v roku 1966. Medzitým mnoho ďalších osobností, lebo Kokoschka za vrchol umeleckého snaženia považuje práve portréty ľudí. Má si s nimi čo povedať - Masaryk sa mu zverí, že rozbitie Rakúsko-Uhorska bola chyba a Kokoschka prezidentovi prednesie pedagogickú víziu výučby detí v duchu myšlienok Jana Ámosa Komenského.