Ako by dnes asi vyzeral svet, keby pred medzinárodným súdom stáli Stalin, Hitler, Mao, Pol Pot a desiatky ďalších diktátorov, ktorých mená postupne zabúdame len preto, lebo počty ich obetí nešli do miliónov? Mohol by sa po takých tribunáloch vôbec zrodiť Miloševič? Odpoveď na túto otázku aspoň čiastočne poskytne práve súd s Miloševičom. Po storočiach prvý medzinárodný proces s človekom, ktorý stál na čele štátu.
Už teraz sa dá povedať, že len predvedením Miloševiča do Haagu sa svet o kúsok zlepšil.
A je to aj jedno z prvých zreteľných víťazstiev globalizácie. Srbi, ktorí by Miloševiča doma pokrytecky súdili len pre zneužitie právomocí a korupciu, podľahli tlaku globalizovaného sveta, ktorý ho bude súdiť za zločiny proti ľudskosti.
Srbi si tým svoj problém nevyriešili, pretože Miloševiča nevydali dobrovoľne. Ešte dlho sa budú navzájom obviňovať zo zrady a predajnosti. No dôležité je pre nich niečo iné: ak mu medzinárodný súd dokáže vinu, budú musieť skôr či neskôr prejsť očistcom veľkého národného zahanbenia.
Význam procesu nepocítia len Srbi. Mal by vyvolať vlnu ďalších príletov z Balkánu, pretože zločincov rôznych národností sa tam skrýva ešte stále dosť. Očistcom zahanbení budú musieť prejsť viaceré tamojšie národy, aby sa Balkán aspoň o kúsok zlepšil.
Ako by dnes vyzeral svet, keby bol ktorýkoľvek z masových vrahov a diktátorov odsúdený medzinárodným súdom za zločiny proti ľudskosti už v minulom storočí? Bol by celkom iste ľudskejší. Miloševič je prvolezec medzi zločincami, ktorého osud môže s pomocou súdu svet o kúsok poľudštiť.
Z hľadiska miliónov dávnych obetí je to veľmi neskoro. Ale z hľadiska tých, ktorí by sa nepochybne stali obeťami ďalších diktátorov a možno sa nimi nestanú práve vďaka rozsudku z Haagu, prišiel tento proces v poslednej chvíli.
