BRATISLAVA 3. marca (SITA) - Slovensko dosiahlo len čiastočný pokrok pri zvyšovaní efektivity vynaložených nákladov v zdravotníctve, väčšina opatrení je stále v prípravnej fáze. Konštatuje to Európska komisia (EK) v správe o Slovensku. Odvoláva sa na vládou prijatý Strategický rámec pre zdravie na roky 2014 a 2030, ktorý sa zavádza do praxe. V tomto kontexte upozorňuje napríklad na to, že výhody pripravovaného integrovaného modelu zdravotnej starostlivosti (ZS) sú neisté, predovšetkým v krátkodobom horizonte. Podľa komisie sa stratégia príliš úzko zameriava na výstavbu infraštruktúry a zoskupovanie praktických lekárov do zdravotníckych centier. Podľa EK tu existuje riziko, že sa realizácia projektu oneskorí, tak ako zavádzanie eHealthu, ktorý nemá hmatateľné výsledky.
Ministerstvo zdravotníctva (MZ) podľa slov hovorkyne Martiny Šoltésovej na základe skúseností podobných projektov z Izraela či Severného Írska očakáva, že integrované zdravotné centrá prinesú v strednodobom horizonte lepšiu koordináciu odborníkov, efektívnejšie poskytovanie zdravotnej starostlivosti a zvýšia dostupnosť služieb. Podotýka, že tento projekt je súčasťou ostatných reformných krokov v primárnej zdravotnej starostlivosti. "Je preto dôležité hodnotiť reformu ako celok a zo stredno-dlhodobého hľadiska. Urýchlenie týchto krokov by bolo riskantným, čo MZ SR v žiadnom prípade nemôže akceptovať," uviedla Šoltésová.
EK sa nevyhla ani spomínanému eHealthu. Konštatuje, že Slovensko zaostáva v oblasti elektronického zdravotníctva. "Predovšetkým výmena lekárskych dát a elektronické recepty sa používajú len zriedka a zostávajú hlboko pod priemerom EÚ," uvádza komisia v správe. Ministerstvo v tomto prípade poukazuje na bývalé vedenie rezortu a ako tvrdí, za ministra Ivana Uhliarika nebol pripravený projekt národný zdravotnícky informačný systém, či potrebná legislatíva. Konštatuje však, že projekt Elektronické služby zdravotníctva je pred ukončením a v tomto roku by mala začať jeho skúšobná prevádzka. Konečný termín pre zavedenie eHealthu je stanovený na 1. januára 2017.
Komisia neopomenula ani meškajúci DRG (skupina súvisiacich diagnóz) systém. Oneskorenie pri zavádzaní tohto platobného mechanizmu má podľa nej za následok nevhodné rozdelenie zdrojov medzi jednotlivé nemocnice. "V 2016 by mala byť podľa plánovaného harmonogramu spustená pilotná fáza zavedenia DRG ako platobného mechanizmu s neutrálnym dopadom na financovanie," uviedla hovorkyňa MZ.
Šoltésová podotýka, že správa Európskej komisie nie je finálna, ide len o pracovnú verziu, ministerstvo ju ešte bude pripomienkovať. Komisia pozitívne hodnotí to, že aj zmeny v systéme zdravotnej starostlivosti prispeli k lepšiemu stavu verejných financií.
