Priznám sa, že som zamilovaný do Ázie a veľmi rád využijem každú príležitosť, ako sa tam dostať, či už pracovne alebo súkromne. Robil som napríklad adaptáciu juhokórejskej verzie muzikálu Dracula v národnom divadle v Soule, s futbalovým klubom Amfora som bol v Japonsku, ešte na FAMU som spolu s kameramanom nakrúcal dokument o Indii, navštívil som Indonéziu, Malajziu, Thajsko a ďalšie krajiny. Jednoducho, chcem z Ázie precestovať čo najviac, pretože je veľmi pestrá. Odporúčam to každému. Ideálna dovolenka by z môjho pohľadu bola asi niekde na indickej riviére, trebárs v Kerale. Moja najbližšia cesta ale bude na jeseň na filmový festival do Číny, čo bude zároveň aj moja tohtoročná dovolenka. Okrem toho by som ale chcel ísť aj do Indie alebo na Borneo.
Štefan Polák, výtvarník
Moja predstava ideálnej dovolenky je taká polodovolenka a polopracovný pobyt, teda v žiadnom prípade vyvaľovačka pri mori v hoteli. Ak už mám meniť krajinu, tak chcem, aby som aj ja žil rovnakým životom ako domorodci, mal šancu spoznať ho a získať nových priateľov. Takéto dovolenky som zažil v Juhoslávii a najmä vo Francúzsku, kam sa tento rok chystám opäť.
Grigorij Mesežnikov, prezident Inštitútu pre verejné otázky
Predstavu o ideálnej dovolenke (dosť triviálnu a spočívajúcu v celorodinnom dvojtýždennom pobyte pri mori niekde v južnej časti Európy počas letnej sezóny) sa zatiaľ nedarí realizovať, a to z dvoch dôvodov: pre jej finančnú náročnosť (zabezpečiť pobyt deviatich ľudí aj v skromnejšom zariadení nie je vec jednoduchá) a aj kvôli tomu, že práve letná sezóna je pre mňa obdobím práce nad hlavným produktom nášho inštitútu – Súhrnnou správou o Slovensku. Dvojtýždenný výpadok by tu bol ťažko nahraditeľný. Takže už niekoľko rokov „dovolenkujem“ skôr doma pri počítači, kým časť detskej „zložky“ rodiny trávi časť prázdnin v detských táboroch na Slovensku alebo v zahraničí. Najrealistickejšia predstava o dovolenke – týždenný pobyt s rodinou niekde v horách na Slovensku, najskôr asi v Tatrách – by sa mohla naplniť koncom augusta.
Ján Pišút, vysokoškolský profesor
Teória a prax sa u nás dosť odlišujú. Keď sa blíži dovolenková sezóna, takmer vždy poklebetíme s manželkou o tom, že by sme už tento rok mali ísť s nejakou cestovkou na „normálnu“ dovolenku, povedzme do Chorvátska, Grécka alebo Turecka. Raz alebo dva razy sa k tomu ešte vrátime, potom na to zabudneme a dovolenkujeme ako vždy. Na strednom Slovensku máme už vyše 30 rokov polovicu drevenice. V lete tam strávime niekoľko týždňov. Zbierame huby, ak rastú a ak ich už nevyzbierali hubári, ktorí chodia na huby ešte za úsvitu. Dopíšeme články, čo sme nestihli dopísať. Opravíme, čo je na spadnutie. Dopestujeme zopár mrkvičiek, fazuliek a šalátu, a to, čo z toho jelene nezjedia, nám aj ostane. Pochodíme po horských lúkach, prečítame to, čo sme chceli, a nestihli v Bratislave. Postrážime dcérine psíky a psíky predstierajú, že strážia nás. A cestou domov si už v aute povieme, že budúci rok pôjdeme so solídnou cestovkou na „normálnu“ dovolenku. Určite to bude pri mori a neďaleko bude nejaká antika. (šim, bd, jb)
