Oblieva vás horúčava, potom chlad. Už-už máte pocit, že strácate vedomie. Snažíte sa dýchať zhlboka, a pritom sa oberáte o kyslík. Celého vás zachváti panika sprevádzaná pocitom obrovskej úzkosti a nevysvetliteľného strachu.
Ale vy neomdliete, len úzkosť sa stupňuje, strach sa zväčšuje, bojíte sa, že zomierate. Ničomu nerozumiete. Neželáte si nič iného, len si ľahnúť na nemocničnú posteľ. Potom to prejde.
Ste vystrašení z toho, čo ste zažili. Vaši blízki, ak sú pri vás, sú vystrašení rovnako ako vy. Ste vážne chorý?
Príbeh Petra – tak trpí päť percent populácie
Tridsaťpäťročný Peter sedí na stoličke šéfa firmy, ktorá vyrába reklamné slogany. Nosí perfektne ušitý oblek, jeho rozhodnutia sú takmer vždy neomylné. Ženy okolo neho sú tie najkrajšie. Nikto z jeho podriadených netuší, že môže mať nejaký problém. A on pritom trpí a bojí sa. Od istého času priam neznesiteľne.
Keď sa mu to stalo prvý raz, pomyslel si, že je to infarkt. Zvieravá bolesť na hrudi bola taká silná, že odstavil auto na kraj cesty a splašene začal vyťukávať čísla na mobile. Vždy len prvé tri. Komu mám zavolať? Lekára? Sanitku? Priateľku? A ktorú? Položil mobil a dýchal. Po štvrťhodine zamkol auto a vystrašený kráčal len tak ulicou. Na druhý deň ráno sedel v čakárni u lekára. Všetky interné vyšetrenia dopadli dobre, priam vynikajúco. Lenže on nebol v poriadku. Neveril lekárom, išiel za ďalšími, ani tí nemali uspokojivú odpoveď. Začal sa vyhýbať väčšine rokovaní, zo sebavedomého šéfa sa stal neurotik, ktorý nedokázal získať žiadnu novú zákazku. Nutkavý strach, že sa bude znova báť, mu stále sedel na hrudi. Hltal tabletky proti úzkosti, tabletky na spanie, až bez nich nemohol existovať vôbec. Skôr než sa z neho stala troska, poslúchol radu internistky, ktorú mu dala po prvom vyšetrení. Vybral sa k psychológovi a neskôr k psychiatrovi.
Čo sa vlastne stalo?
Opis príznakov panickej poruchy obyčajne vyľaká lekárov natoľko, že nechajú pacientov starostlivo vyšetriť. Ale nič sa nenájde. Tomu však nemôžete uveriť, a tak si hľadáte iného lekára. Celá tortúra vyšetrovaní sa opakuje znovu s rovnakým záverom – ste zdravý.
Veľká časť pacientov s panickou poruchou to zažíva navlas rovnako. Zúfalo chodia od jedného lekára k druhému. Všeobecní lekári však majú o tejto chorobe ešte len povrchné vedomosti.
„Keď som sa začal pred rokmi touto diagnózou bližšie zaoberať, navštívil ma jeden bratislavský novinár. Priamo predo mnou prežil panický atak v mojej pracovni. Bol to veľmi nepríjemný pohľad. Zbledol, chvel sa, potil, mal vystrašený pohľad. Pripomínal mi prehnanú reakciu, akoby chcel na seba upriamiť pozornosť. Vtedy som však ešte nevedel o čo ide. Až retrospektívne som si to dal dohromady,“ hovorí o svojom prvom stretnutí s panickým atakom prednosta Neurologickej kliniky Fakultnej nemocnice Dérera v Bratislave, profesor MUDr. Peter Kukumberg, Phd.
Panický atak vzniká spontánne
Panická porucha je ťažká úzkostná porucha, ktorá sa prejavuje opakovanými, náhlymi, nepredvídateľnými záchvatmi úzkosti.
„Človeka, ktorý má na ňu isté dispozície, prepadne bez toho, aby existovali nejaké vyvolávajúce príčiny. Môže nás zaskočiť aj po dobrom obede, aj počas dovolenky, keď sa nám zdá, že sme úplne v pohode. Dokonca aj noci. Vždy ho charakterizuje dominantný príznak, ktorý takmer nikdy nechýba – mimoriadne intenzívny strach zo smrti, zo zošalenia či zo straty kontroly, keď sa bojíme, že vykonáme niečo nepredvídateľné. Kto zažil takýto strach, panicky sa bojí, že sa znova zopakuje. Nedá sa to opísať. Čítate o tom, počujete o tom, ale neveríte, že sa vám to môže prihodiť,“ hovorí Peter.
Uragán v tele
Tento strach sprevádza doslova vegetatívna búrka organizmu.
„Panický atak vždy sprevádzajú niektoré z dvanástich príznakov, ktoré sú neurologické, či „telesné“. Postihujú nervový aparát doslova hmatateľne. Táto smršť v organizme trvá 15 až 20 minút. Pacient má pocit intenzívnej bolesti na prsiach, sťažené dýchanie, búšenie srdca, vnútorné chvenie, návaly tepla a chladu, nepríjemný pocit, ako keby to nebol on, pocit derealizácie – akoby okolie a dej bolo cudzie, nevoľnosť, pocit na vracanie, neisté zahmlené videnie, pocit nerovnováhy, neistoty v priestore, závraty, potí sa“ vymenúva profesor Kukumberg.
Podmienkou na stanovenie diagnózy je, aby sa objavili aspoň 4 takéto príznaky a aby sa panický atak vyskytol aspoň 4 razy za mesiac.
Keď niekto takýto atak zažil, začne sa neuveriteľne báť, že sa zopakuje.
Začína sa začarovaný kruh. Ľudia si kupujú lístky do kina zásadne na kraj, nechodia do supermarketov, v električke stoja pri dverách, boja sa zostať osamote. Problém môže vyústiť až do agorafóbie.
Strach, o ktorom nikto netuší
Alena je novinárka. Už viac ako dva roky nevyšla z domu inak ako na bicykli alebo pešo.V zime vstávala o hodinu skôr a išla do práce pešo.
Takto mala istotu, že ak by sa jej niečo po ceste stalo, môže rýchlo ujsť a zachrániť sa. Nikto, okrem otca, o jej nevysvetliteľnom strachu nevedel.
„Nikto by jej asi ani neveril, lebo pochopiť sa to dá veľmi ťažko,“ hovorí jej psychiatrička. Bála sa, že cestou do práce omdlie a nik ju nebude môcť zachrániť. Jej panický strach prerástol do agorafóbie. Je to strach z voľného priestranstva, z rozľahlých priestorov, ale aj z davu, z tunelu, jednoducho zo všetkých miest, z ktorých sa nedá ľahko uniknúť.
K akému lekárovi ísť?
Na otázku, prečo existuje takýto chorobný stav, neexistuje dosiaľ jednoznačná odpoveď. Psychiatri a psychológovia vysvetľujú panický atak tzv. katastrofickým spracovaním bežných zážitkov. Mimoriadne citliví, úzkostní či vystresovaní ľudia môžu aj bežné telesné pocity vnímať tak, že prepadnú panike.
Rozbolí vás hlava, a vy začnete myslieť na to, či nejde o krvácanie do mozgu alebo nádor. Ak sa bolesti opakujú a lekár vám nedá uspokojivú odpoveď, môžete reagovať panickým stavom.
Podľa neurológov ide o poruchu, ktorá je dokonca merateľná. Tkvie v mozgu.
„Preto ma to veľmi zaujíma. Niektorými zobrazovacími metódami – magnetickou rezonanciou, za pomoci EEG či ultrazvuku – možno v mozgoch týchto ľudí nájsť určité stále sa vyskytujúce zmeny, ktoré by mohli napovedať, že ide o štrukturálnu poruchu tkaniva,“ hovorí profesor Kukumberg.
Ku komu sa teda ísť liečiť? Panická porucha musí byť podľa neho predmetom širšej spolupráce lekárov – predovšetkým psychiatrov, psychológov, neurológov, internistov, neurofyziológov a psychofarmakológov.
Je liečiteľná aj vyliečiteľná, vyžaduje si však obrovskú trpezlivosť pacienta a lekára.
Epocha úzkosti a strachu?
Psychológovia a sociológovia označujú obdobie, v ktorom žijeme, epochou úzkosti. Viac ako štvrtina Európanov trpí klinicky významnými prejavmi úzkostných porúch a strachom, ktorý ich zbavuje možnosti žiť tak, akoby chceli. Strach je základná emócia, ktorú človek dostal do vienka, aby prežil.
Geneticky zakódovaný strach bol naprogramovaný približne tak, aby človek zvládol napríklad desať ohrození v podobe nebezpečnej zveri. Súčasný človek sa už netrasie pred mamutom či ohňom, zato stokrát denne čelí strachu psychickému – bojí sa o miesto, strašia ho stále nové choroby. Vidí vojny v priamom prenose, bojí sa o úspory v banke, bojí sa konkurencie – to sú nepriatelia, s ktorými sa nemôže pobiť, ale ani pred nimi utiecť. Nedokáže strach ventilovať.
Je to civilizačné ochorenie?
„Rozhodne to nie je nové ochorenie, ktoré sa tu objavilo po revolúcii. Úzkostnú neurózu opísal už pred vyše sto rokmi Freud. Turbulencia doby, tie obrovské psychické nároky na človeka, však spôsobili, že sa vyskytuje častejšie. Na toto všetko reaguje ten istý mozog, ktorý mali aj ľudia v praveku,“ hovorí profesor Kukumberg.
Panickú poruchu však podľa neho nemožno považovať za prejav určitej ochrany ľudského mozgu pred všeobecným nebezpečenstvom, ani ju stotožniť s klasickým univerzálnym prejavom stresu. Je to samostatný patologický chorobný prejav obrany. Postihuje len istých ľudí, ktorí majú na to určité genetické dispozície.
Choroba manažérov a úspešných?
S panickou poruchou sa objavovali pôvodne manažéri a podnikatelia. Bolo ich toľko, že sa syndróm začal nazývať manažérskou chorobou. Objavuje sa najčastejšie u ľudí okolo tridsiatky, ale postihuje aj celkom mladých ľudí, dokonca aj deti. Pred časom sa u profesora Kukumberga liečila študentka ekonómie. Panický atak poznajú nielen bohatí a úspešní, ale aj učitelia, rozvedené ženy, novinári, zlievači, predavačky. Spúšťačom záchvatu býva často pracovisko.
Hľadanie príčiny vzniku panickej poruchy v živote človeka vôbec nie je jednoduché. Stáva sa, že aj keď svoj život obraciate z ktorejkoľvek strany, nenájdete žiaden závažnejší stres či duševné poranenie.
Novinár, o ktorom hovoril profesor neurológie, má dnes obdobie panických atakov za sebou. Už si ani nespomenie. Novinárka Alena sa lieči. Zo študentky ekonómie je dnes úspešná podnikateľka.
EVA HRDINOVÁ
